Cyklus Great Voices začal v umeleckej sezóne 2010/11, dnes má už vyše 10 ročnú históriu. Je súčasťou programovej ponuky Konzerthausu vo Viedni, propaguje obľúbenú hudbu a slávne svetové hlasy.
V minulosti to bol projekt vydavateľstva Universal Music Classical a Konzerthausu Wien. Od sezóny 2017/18 je partnerom cyklu MünchenMusik a Semmel Concerts. Predstavil slávne hlasy, medzi nimi boli umelci Elina Garanča, Anna Netrebko, Rolando Villazón, Angela Gheorghiu, Edita Gruberová, Jonas Kaufmann, Bryn Terfel, Piotr Beczała, Juan Diego Flórez, ale aj mladí speváci, ako Pretty Yende či Olga Peretyatko.
Vo štvrtok 3. marca 2022 prijala pozvanie na koncert cyklu Great Voices už po tretí raz Pretty Yende, vo Viedni už udomácnená Juhoafričanka a u nás pomerne neznáma americká sopranistka Nadine Sierra. Pozvanie spoluúčinkovať dostala Slovenská filharmónia, koncert dirigoval Španiel Pablo Mielgo.
Konzerthaus patrí k mnohým prvkom, prepájajúcim Viedeň a Bratislavu. Navrhli ho totiž (v roku 1911) slávni divadelní architekti Ferdinand Fellner a Hermann Gottlieb Helmer, tvorcovia Theater an der Wien aj Akademietheater vo Viedni. Pôvodné prešporské nemecké divadlo (Königliches Freistädtisches Theater) z roku 1886, ktoré stálo na mieste historickej budovy SND v Bratislave, bolo totiž tiež ich dielom.V tomto kontexte bolo dojímavé zažiť Slovenskú filharmóniu práve na pódiu Konzerthausu.
V týchto pohnutých časoch neprekvapilo, že koncert začal ukrajinskou hymnou. V orchestrálnej verzii znela akosi smutnejšie, pomalšie, ako keď sme ju nedávno zažili na scéne Slovenského národného divadla so zborom Opery SND. Ba, niektorí poslucháči ani nevstali, lebo asi anglickému príhovoru dirigenta nerozumeli, nakoľko ho veľmi nebolo počuť a ukrajinskú hymnu nepoznali. Stáva sa smutne známou až ostatný týždeň...
A svetlá v sále žiarili počas celého koncertu žltou a belasou farbou. Uvedenie hymny v podaní Slovenskej filharmónie a Pabla Mielga vo Viedni sa zaradilo do radu prezentácií a úcty vzdania Ukrajine na európskych pódiách Europe stands with Ukraine.
https://www.facebook.com/konzerthaus/videos/350210663688575
Atmosféra v nádhernej koncertnej sále sa však čoskoro odpútala od vojnových hrôz. Postarali sa o to umelkyne, dobré priateľky a navyše mladé, krásne a šarmantné dámy, ktoré robili všetko preto, aby publikum zažilo krásu a tešilo sa z hudby, a to aj za cenu istého prvku komercie.
Slovenská filharmónia uviedla tri operné predohry - k Figarovej svadbe Wolfganga Amadea Mozarta, Semiramis Gioachina Rossiniho a Veselým paničkám z Windsoru Otta Nicolaia. A ešte senzačné Mambo z muzikálu West Side Story Leonarda Bernsteina. Nie bežný repertoár Slovenskej filharmónie. Orchester ale hral korektne a profesionálne. Dirigent bol skôr v úzadí, pretože protagonistkami boli Pretty Yende a Nadine Sierra a im prispôsobil akciu a hlavne, snažil sa o profesionálnu súhru a dobrý súzvuk v rámci vybraného repertoáru.
Pretty Yende je už vo svete opery pojmom. Upútala, keď sa vydala na cestu za vzdelaním aj do La Scaly, neskôr sa jej bohato zapĺňal kalendár. Jej najväčšou devízou je bel canto, práve kvôli tomuto repertoáru (Rossini, Donizetti, Bellini) ju manažéri sústavne pozývajú na pódiá operných domov a koncertných sál. Vo Viedni sa už predstavila aj v Štátnej opere - spievala Violettu v Traviate, s ktorou v Hamburgu či Paríži žala obrovský úspech.
Parketou Pretty Yende bola ária Beatrice O mie fedeli ... Mala sola ahimé? Son io z opery Beatrice di Tenda Vincenza Belliniho. Tam sa ukázalo jej umenie frázovania, ozdobovania, krása hlasu a výraz. Jej sila je v tomto odbore, ktorý v ostatných desaťročiach aj zásluhou Edity Gruberovej zažíva veľkú renesanciu. Zaskvela sa v árii Olympie Les oiseaux dans la charmille v Hoffmannových poviedkach Jaquesa Offenbacha, ktorá zapadla do veselej atmosféry programu. Bábka, ktorá spieva, ktorej mašinka zastane, treba ju natiahnuť. Yende je naozaj príťažlivá komediantka a jej hlasovému odboru Olympia svedčí. Trochu nešťastne bola v programe Yende ária Rosalindy Klänge der Heimat z opery Fledermaus Johanna Straussa syna. Do programu sa nehodila a Yende sedela menej.
Po Mozartovej predohre k Figarovej svadbe zaznel duet grófky a Zuzany Sull'aria ... che soave zefiretto z tejto opery. Grófku spievala Yende a Zuzanu Sierra. Hneď bolo cítiť dobrú atmosféru a hlavne potenciál oboch sopranistiek. Zrelšiu, ale stále ešte hravú Yende a extrovertnú Sierra spojili pekné duetá, aj sólové árie. Duet Non bastan quelle lagrime z Rossiniho opery Elisabetta regina d'Inghilterra akoby odštartoval drobné súperenie podobných hlasov. Sopranistky sa odhodlali aj na duet Mira, o Norma z Belliniho opery Norma – Sierra ako Norma, Yende ako Adalgisa. Ich spievanie prezradilo bohatosť ďalších vokálnych zásob. V druhej polovici pekne a dojímavo zaspievali barkarolu Belle nuit, o nuit d'amour z Offenbachovej opery Hoffmannove poviedky.
Sopránové party v duetoch spievala Nadine Sierra a mezzosopránové Pretty Yende. To svedčí o flexibilite Yende a jej hlasovom rozsahu. Vo výškach bol jej hlas krásny, čistý. Bola perfektná aj v hereckej akcii - tá nevšedná radosť zo spievania bola prítomná po celý koncert. V druhej polovici sme však mohli objaviť repertoár, v ktorom excelovala rovnako ako v bel canto. Akcent bol na francúzskej a americkej hudbe.
Nadine Sierra zaujala silnou javiskovou prítomnosťou. Má krásny soprán, vyrovnaný hlavne v strednej polohe, niektoré výšky boli ostrejšie. Dokáže zaujať bel cantom a aj Viedenčanom blízkym Franzom Lehárom. Zažiarila v kavatíne Noriny Quel guardo il cavaliere z opery Don Pasquale Gaetana Donizettiho, ale aj ako Violetta v opere Traviata (È strano ... Ah, fors' è lui ... Sempre libera) Giuseppe Verdiho, kde Alfreda z proscénia zaspievala Yende. Sierra pridávala k áriám terciu, alebo skočila o oktávu vyššie, prvky, ktoré mali skôr vzbudiť ešte väčšie nadšenie a zaujať, ale, myslím, že neboli potrebné. Ária Es lebt' eine Vilja, ein Waldmägdelein z Lehárovej operety Veselá vdova, perfektne sedela jej hlasu, aj temperamentu.
Radosť z hudby vyvrcholila v americkom repertoári skladateľov Leonarda Bernsteina a pre nás neznámeho Victora Herberta. Yende zažiarila v piesni Stellinu (ako poznamenal môj kolega a priateľ, symbolicky znela aj Krútňava...) Art is calling for me z operety The Enchantress Herberta.
Po brilantnom Mambe (z West Side Story) Slovenskej filharmónie, ktorá sa vždy ukáže ako vďačný partner novšieho, ale aj muzikálového repertoáru, zaznel duet Márie a Anity A boy like that z West Side Story. Hlavnú sopránovú rolu – rolu Márie, spievala Nadine Sierra. Pôžitkom bola ária I feel pretty z tohto muzikálu - áriu rozdelili a nielenže výborne spievali, ale sa aj dobre zabávali a vtiahli do hudby aj publikum. To im sedelo obom, svieža americká hudba, plná temperamentu. Toľko smiechu na pódiu som naozaj zažila iba v silvestrovských programoch.
Ako prídavok si vybrali kvetinový duet Viens, Mallika ... Sous le domé epais z opery Lakmé Léa Delibes, ktorý mal pôvodne odznieť v rámci programu. Opäť Nadine Sierra v sopránovej postave a Pretty Yende v mezzosopránovej.
A na záver nechýbali výzvy na podporu Ukrajincov, ktoré sopranistky adresovali publiku v sále.
