Hudobné umenie očami doktorandov

Písmo: A- | A+

Fakulta múzických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici (FMU AU) usporiadala v dňoch 17. - 18. júna 2021 prvý ročník doktorandskej konferencie. Odzneli zaujímavé príspevky.

Program sľuboval skutočný zážitok. Priama účasť na digitálnej konferencii však predčila moje očakávania. Aj keď som konferenciu nemohla sledovať celú, podarilo sa mi zachytiť niekoľko veľmi zaujímavých prednášok.

Konferenciu inicioval Prof. Marián Lapšanský, pedagóg klavírnej hry a dlhoročný garant študijných programov na FMU AU. Moderoval doc. Mgr. Peter Špilák, PhD., ArtD., prorektor pre umenie, tvorivú činnosť, habilitačné a inauguračné konanie AU, vedúci Katedry kompozície a dirigovania zboru FMU AU.

Študenti denného a externého programu sa zaoberajú svojimi témami do nezvyčajnej hĺbky, mnohých z nich, aj ich prístup k vybraných kompozíciám, poznám z pódia. Počuť, ako vnímajú kompozície a ako postupujú pri naštudovaní konkrétnych postáv v koncertnom repertoári, piesni či opere alebo s akými problémami zápasia koncertní umelci špecializovaní napríklad na starú hudbu, bolo veľmi poučné.

Obrázok blogu
(zdroj: archív Akadémie umení v Banskej Bystrici)

Snaha pedagógov docieliť, aby sa doktorandi vedeli aj verbálne zhostiť diela a dokázali vysvetliť, prečo siahli po ňom alebo po práve takej interpretácii, ktorú označili ako vzorovú, je legitímna a potrebná.

Umenie mezzosopranistky Denisy Šlepkovskej je jedinečné. Neprekvapilo ma, keď mi v rozhovore potvrdila, že nekopíruje nahrávky velikánov, ale hľadá svoju vlastnú interpretáciu. Vysoko oceňujem ambície etablovanej umelkyne posunúť sa štúdiom ďalej a aj podeliť sa s tým, čím prechádza pri štúdiu operných postáv či komorného repertoáru. Má čo povedať mladším kolegom i pedagógom a pozvaným hosťom - kritikom. Pripomenula mi slová velikána Sergeja Kopčáka, ktorý vždy študoval partitúru a snažil sa ju dešifrovať bez barličiek zvečnených na nahrávkach. Jej prednáška bola pútavým ponorom do duše umelca (Komparácia interpretácie komornej hudby a opernej postavy).

Obrázok blogu
(zdroj: archív Akadémie umení v Banskej Bystrici)

Mimoriadne ma zaujala Andrea Stračinová (Interpretácia pôvodnej literatúry pre cimbal z obdobia 18. storočia). Uviedla nás do problematiky štúdia starej hudby na cimbale-psaltériu, využívanom nielen ako generálny bas (nosná línia v barokovej hudbe), ale aj ako samostatný sólový nástroj. Hovorila o ladení, o dôležitosti komponentov pri stavbe nástroja, jej analýzy boli vysoko profesionálne. Dúfam, že súbory Musica aeterna a Solamente naturali vedia o tejto umelkyni.

Všimla som si opakovane, že v Banskej Bystrici sa venuje veľká pozornosť francúzskej hudbe. Myslím, že to súvisí s tým, ako sa Francúzi neúnavne snažia iniciovať umelecké partnerstvá, pozývajú na kurzy tohto pekného jazyka a na ich školy.

O špecifickosti interpretácie francúzskej hudby prednášala Mária Tatjáková (Interpretačné špecifiká piesne Apparition od Clauda Debussyho v kontexte vývoja francúzskej hudby na prelome 19. a 20. storočia). Už po prvých slovách bolo jasné, že jazyk ovláda slovom a písmom a je aj veľmi citlivou a vnímavou interpretkou. Je vyštudovaná ekonómka a speváčka, čo prezrádza nielen inteligenciu, ale aj silné umelecké amcície. Jej rozbor piesne Apparition Clauda Debussyho by zaujal určite aj samotných Francúzov. 

Obrázok blogu
(zdroj: archív Akadémie umení v Banskej Bystrici)

Mimoriadne ma potešila prednáška sopranistky Michaely Kuštekovej (Beethovenova opera Fidelio a porovnanie charakterov ženských postáv). Speváčku evidujem z viacerých reflexií aj z obdobia, kedy som nežila na Slovensku. Práve v utorok 15. júna som ju mohla zažiť na koncerte súboru Musica aeterna v pôvabnej serenate Josepha Umstatta. Bol to úvodný koncert festivalu Dni starej hudby v Redute (pozri https://operaslovakia.sk/musica-aeterna-otvorila-festival-dni-starej-hudby-2021/). Prednáška ma príjemne prekvpapila. Tým, ako rozobrala operu Fidelio, ma presvedčila o veľkom zanietení pre hudbu a úrovni vzdelania. To bolo na jej výkone cítiť aj na koncerte.

Doktorandská konferencia mala určite veľký zmysel pre doktorandov samotných, pre ich kolegov, pedagógov a ak sa v budúcnosti podarí tento formát otvoriť ďalším školám a širšej verejnosti, bude to významný prvok na mape hudobných aktivít Slovenska.

Obrázok blogu
(zdroj: archív Akadémie umení v Banskej Bystrici)


 

Skryť Zatvoriť reklamu