Mimoriadne úspešná tanečníčka pôsobila 16 rokov vo Viedenskom štátnom balete, z toho až 10 rokov ako primabalerina a tanečná partnerka významných osobností ako Manuel Legris a Roman Lazík. Prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová ju 14. januára 2024 ocenila štátnym vyznamenaním Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti klasického tanca.
Čo znamená prejsť z umeleckej dráhy primabaleríny na post manažérky? To, že ste žiarili vo Viedni a vo svete, Vám mohlo pomôcť naštartovať manažérsku prácu, mohli ste sa oprieť o Vašu skúsenosť a kontakty.
Zmenilo sa úplne všetko. Ako tanečnica som premýśľala, čo je najlepšie pre mňa a pre moje sólové postavy, ako riaditeľka som premýšľala, čo je najlepšie pre súbor, pre jeho umelecký rast. Neraz som sa vracala k situáciám z mojej „viedenskej” kariéry a uvažovala som nad tým, ako by konal môj vtedajší šéf Manuel Legris, pod ktorého vedením Viedenský štátny balet prekvital. Počas mojej kariéry som pracovala s tými najlepšími v odbore, výnimočnými odborníkmi a silnými osobnosťami. Ako riaditeľka som ťažila z tejto skúsenosti. Nehanbím sa priznať, že som sa na niektorých obracala s prosbou o radu. Celé obdobie bolo mimoriadne náročné, ale veľmi veľa som sa naučila. Mojou snahou bolo priniesť špičkové kvalitné umenie, ktorým Balet SND presiahne hranice regiónu a bude pripravený aj na koprodukcie s významnými partnermi.
Ako funguje Balet Viedenskej štátnej opery? A čo ste chceli preniesť ako dobre fungujúci model a mali ste pre Vaše kroky porozumenie?
Moja interpretačná kariéra sa začala v Slovenskom národnom divadle, kde som už ako študentka na konzervatóriu stvárňovala sólové postavy. Môj odchod do Viedne znamenal radikálnu zmenu. Začinala som v zbore, ale postupne som sa vypracovala na úplný vrchol. Manuelom Legrim som bola vymenovaná za primabalerínu - prvú sólistku baletu Viedenskej štátnej opery, čo mi otvorilo dvere k najkrajšiemu baletnému repertoáru sveta, k spoluprácam s najlepšími choreografmi a baletnými majstrami. Keď som nastupovala do SND ako riaditeľka baletu, vedela som, že sa musím pokúsiť priniesť svetovú kvalitu aj na Slovensko. Veľkou inšpiráciou v napĺňaní mojich ambícií mi bol môj bývalý šéf Viedenského štátneho baletu, s ktorým som 10 rokov tancovala. Legris, Étoile Baletu Parížskej opery, patrí k takzvaným Nurejevovým deťom - generácii tanečníkov, ktorých tento legendárny tanečník vychoval. Môžem povedať, že som mala šťastie na ľudí, od ktorých som sa mohla a mala čo naučiť.
Ostali ste s Manuelom Legris v kontakte? Mohli ste sa oňho oprieť?
Sme v kontakte, hoci má nesmierne veľa práce. A nielen s ním, ale aj so slávnymi primabalerínami ako Isabelle Guérin, Monique Loudière či Florence Clerq. Mnohé z nich ma osobne pripravovali na veľké klasické postavy. Bolo nádherné a fascinujúce pozorovať pri práci legendy. Takú detailnú prácu som sa snažila sprostredkovať aj tanečníkom pod mojím vedením. Jednou z priorít bolo preto zavolať do Bratislavy baletných majstrov, ktorí rozšíria našim tanečníkom obzory a pripravia ich na svetový repertoár.
Nadácia Rudolfa Nurejeva si Vás vybrala ako garantku choreografie Nurejeva Labutie jazero, pretože ju dokonale poznáte, účinkovali ste vo viedenskej verzii a tento klasický šperk ste priniesli aj do Bratislavy. Bol to signál medzinárodného uznania Vašej manažérskej a umeleckej práce.
Bolo pre mňa veľkou cťou, že ma Nadácia poverila jej naštudovaním. Zvykne to totiž zveriť skúsenému choreografovi. Možno to bolo kvôli tomu, že vo Viedni som v tejto náročnej choreografii tancovala zbory, pas de cinq a hlavnú postavu Odetty/Odílie. Myslím si, že toto fascinujúce dielo s jedinečnou choreografiou, pre niekoho hlboká psychodráma o princovi, pre iného rozprávka s úžasným, hoci smutným koncom, uchvátilo aj publikum SND.
Ako súbor prijal túto výzvu a aká bola atmosféra pri štúdiu takéhoto náročného diela?
Najskôr boli tanečníci prekvapení, mysleli si, že to nezvládnu. Skúšobný proces s výbornými baletnými majstrami priniesol výsledky. Na tanečníkov som nesmierne pyšná a viem, že aj oni boli hrdí, že to zvládli a prekonali tak psychologickú hranicu medzi bežným a hviezdnym repertoárom. Treba si uvedomiť, že Nurejevove balety sú náročné, môžu ich tancovať len tie najlepšie súbory sveta. Bratislava sa týmto zaradila k Viedni, Parížu a La Scale. Pre súbor to bola obrovská výzva. Išlo mi o to, aby sa nikto neuspokojil s priemernosťou, aby baletní umelci a umelkyne čelili výzvam v mladom veku, prekonávali prekážky a samých seba. Je to jediná cesta k dosahovaniu nových mét, náročných cieľov.
Aký bol rozdiel medzi umeleckou riaditeľkou a riaditeľkou?
Dvojzložkové riadenie sa neosvedčilo. Kompletná agenda prešla na mňa a zrazu som pracovala často aj 12 hodín denne. Mala som krízy, bola som unavená, ale mám rada výzvy a každý úspech Baletu SND ma presviedčal, že to má zmysel. Tvrdá práca sa preniesla nielen do kvality súboru, ale i do fantastických výsledkov.
Balet mal rekordnú návštevnosť, bol zaujímavý pre všetky vrstvy obyvateľstva.
Mojou prioritou bola od začiatku kvalita. Vedela som, že ak budeme hrať kvalitné diela, diváci prídu. Preto som sa rozhodla uviesť na Slovensku diela špičkových choreografov a oboznámiť tak slovenské publikum s tvorbou, ktorá sa u nás nikdy nehrala. Pri zostavovaní repertoáru bola taktiež dôležitá široká štýlová, žánrová i obsahová diverzita. Chcela som, aby si každý našiel to svoje. Čísla návštevnosti ukazujú, že moje myslenie bolo správne. Vďaka projektom, v ktorých sa prelínali žánre, ako Balet & SĽUK/Tancom k sebe a Fashion Ballet, sa nám podarilo pritiahnuť na balet úplne iné publikum. Oba tieto projekty boli úspešné nielen divácky, ale i finančne. Za môjho pôsobenia vzniklo 12 pôvodných slovenských choreografií, na ktorých sa podieľali slovenskí dizajnéri, skladatelia a choreografi. Na Slovensko sa vďaka tomuto projektu vrátili úspešní Slováci zo zahraničia - Lukáš Timuľak, Roman Novitzky, Martin Winter, Dominik Slavkovský či Kristina Paulin. Som rada, že som s mojím tímom mohla uviesť špičkové diela svetového repertoáru od významných tvorcov, akými sú William Forsythe, Jerome Robbins, Rudolf Nurejev, Frederick Ashton, Edward Clug či Kenneth Macmillan. Súbor napredoval a tešil sa z práce.
Čísla o mimoriadnej návštevnosti (v ostatnom čase až 93%) vzbudzovali nádej, že ešte uvidíme mnohé zaujímavé diela. Čo to malo byť?
V najbližších sezónach som plánovala veľký epický balet Onegin v jedinečnej choreografii Johna Cranka, ďalej balet Rómeo a Júlia, Bolero, pôvodný slovenský balet určený pre celú rodinu Peter Pan. V dlhodobom horizonte som chcela uviesť diela osobností Sharon Eyal, Akram Khan či Crystal Pite.
Jednou z hlavných priorít motivácie a umeleckého rastu tanečníkov je práca na premiérach. V zahraničí je bežné, že baletný súbor má 3 - 4 premiéry ročne. S rozhodnutím vedenia mať však na najbližšie 3 roky len jednu a to aj napriek excelentným výsledkom Baletu SND, som vyjadrila nesúhlas. Považujem ho za nespravodlivé, pre tanečníkov demotivujúce a pre slovenský balet je to historický precedens.
Balet SND má medzinárodný tím. Aká bola atmosféra v súbore?
Baletný súbor má umelcov z celého sveta, je to veľmi obohacujúce. Pre mňa nie je dôležité, aký kto má cestovný pas, ale akú má umeleckú úroveň. Som presvedčená, že slovenskí daňoví poplatníci, ktorí financujú naše divadlo, majú právo vidieť tú najvyššiu kvalitu.
Maily a správy, ktoré od „odvolania” dostávam, svedčia o tom, že väčšina členov Baletu SND ma podporovala a dodnes podporuje. Viaceré z tých správ ma dojímajú k slzám. Mnohí tanečníci sú smutní a zmätení.
V čom podľa vás tkvie dôvod vášho odvolania?
Pre správne pochopenie môjho odvolania z funkcie je potrebné poznať dve roviny celého problému. Prvou je, že moje odvolanie bolo vyvrcholením dlhodobého a cieľavedomého procesu, ktorý začal v období, keď na jeseň 2022 bývalá ministerka kultúry pána Drličku po medializovanom výroku na adresu politikov a operných spevákov, s ktorým som sa nestotožňovala, odvolala. Vtedy som odmietla teatrálne z divadla odísť. Baletný súbor bol tesne pred premiérou a stavovská česť mi nedovolila takto znevážiť prácu mojich kolegov. Profesne som síce pôsobila roky v zahraničí, ale začiatky mojej kariéry sú spojené so SND, tu som tancovala moje prvé predstavenia, tu som vyrastala. Osobne si ani neviem predstaviť, že ako tanečnica by som sa dva mesiace pripravovala na predstavenie a potom by sa mi ho niekto snažil sabotovať. V každom prípade hromadný odchod vedúcich pracovníkov, z ktorých nie všetci skutočne odišli, nemal očakávaný efekt, divadlo neskolabovalo, naopak, pod dočasným vedením podľa mňa fungovalo veľmi dobre. Veľa vecí sa zmenilo návratom pána Drličku a ja som pociťovala následky za moju „nelojalitu". A nielen ja, ale napríklad aj Kevin Rhodes, vynikajúci dirigent, ktorý pôsobí v operných domoch ako je Paríž, Miláno, Mníchov či Viedeň a ktorý sa tešil veľkej obľube aj u nášho orchestra, odišiel zo SND s veľkým ľudským sklamaním.
Druhá rovina súvisí s poslaním, kvôli ktorému ma do SND pán Drlička pozval, a tým bolo zreformovať balet a posunúť ho na európsku úroveň. Do SND som nastupovala s odhodlaním a umeleckými ambíciami, ktoré vo vzťahu k erbovej inštitúcii považujem za adekvátne. Najdôležitejším kritériom pri ich napĺňaní bola kvalita, a to v oblasti personálneho obsadenia i umelecko-dramaturgického smerovania. K obrovskej zodpovednosti umelecky formovať taký veľký kolektív som dostala do rúk isté kompetencie, ktorých používanie mi neskôr nebolo umožnené. Prvú divadelnú inštitúciu vnímam ako reprezentatívnu inštitúciu - to najlepšie, čo doma máme. Verím, že vytýčenou métou nemá byť priemernosť. Vysvedčením mojej práce je rekordná návštevnosť baletných predstavení, viac než dvojnásobné ročné tržby v porovaní s predchádzajúcim obdobim a len pozitívne odborné recenzie. Som vnútorne presvedčená, že formou šikany, diskriminácie či zlej atmosféry by sme takéto vynikajúce výsledky nikdy nedosiahli. Pri odvolávaní ma z funkcie, ktoré sa konalo 8. júla 2024, mi pán Drlička ako dôvod uviedol zlú atmosféru. Takéto tvrdenie je však v priamom rozpore s petíciou, ktorú podpísal súbor na moju podporu a o ktorej bol informovaný. S animóznym vzťahom voči mojej osobe som sa snažila bojovať prácou a výsledkami. A s hrdosťou môžem povedať, že bratislavský súbor umelecky narástol a dokonca zarezonoval i v zahraničí.
Útoky a obvinenia voči mojej osobe sa napriek tomu naďalej stupňovali a to už zareagoval baletný súbor, ktorý mu na osobnom stretnutí opätovne deklaroval moju podporu a vyvrátil nepravdy, na ktorých bol postavený naratív namierený proti mojej osobe. Neskôr, v snahe o urovnanie pomerov sme sa s pomocou externého mediátora s generálnym riaditeľom dohodli, že budeme profesionálne spolupracovať v záujme napĺňania cieľov a poslania SND. Vnímam, že táto dohoda nebola zo strany generálneho riaditeľa dodržaná. Väčšina súboru už viackrát podpísala petície, v ktorých sa postavila na moju stranu a správanie svojich kolegov (a de facto i praktík generálneho riaditeľa SND) dôrazne odsúdila. Obvinenia zo šikany dôrazne odmietam. V každej väčšej skupine ľudí bude zrejme zopár takých, ktorí sú kritickí, nespokojní a budú, ako sa hovorí, „otravovať studňu” ostatným. Sú to jednotlivci, nabádaní na také konanie konkrétnou osobou, ktorej úmysly nie sú konštruktívne. Balet SND nie je v tomto smere výnimkou. Ale podľa zopár kritikov posudzovať celý súbor, alebo jeho vedenie, je v prvom rade neférové voči tanečníkom, ktorí tvrdo pracujú na zlepšovaní. Dať automaticky „otravovačov studní” za vinu riaditeľovi je zvláštne a považujem to za neprofesionálne. Pozorný manažér sa pozerá na výsledky, nepočúva reči. Otázka je, kto bol šikanovaný, keďže subjektívne som mohla vnímať šikanu ja. Akokoľvek, nezastavilo ma to v práci, zlepšovaní a prinesení tej najvyššej kvality pre divákov a fanúšikov.
Umelkyňa s naplnenou kariérou tanečníčky a kariérou manažérky môže ešte veľa urobiť. Ste nositeľkou významného štátneho vyznamenania od prezidentky Slovenskej republiky, máte teda pas do sveta. O čom uvažujete?
Budúcnosť ešte neriešim. Oficiálne mi odvolanie, ani výpoveď neboli doručené, takže som ešte stále zamestnaná v SND.
Som si istá, že väčšina ľudí na Slovensku veľmi tvrdo zarába svoje peniaze, že sú profesionálni, disciplinovaní. Snažila som sa nastoliť pravidlá, regule do denného režimu SND, ktoré mali napomáhať k zvyšovaniu úrovne súboru a pomáhať tanečníkom dosahovať najlepšie výsledky. Vnútorné spory, umelo vytvorené, akoby mali vytvoriť pôdu pre moje odvolanie. Obvinenia sú nepravdivé, komisie ich neodobrili. Zaráža ma však, že sa „boje“ dejú za mojím chrbtom a bez šance vyjadriť sa k nim.
