Kráľovná belcanta a koloratúry, slávna Slovenka Edita Gruberová zomrela v pondelok 18. októbra 2021

Jej najobľúbenejšie postavy boli Zerbinetta a Elisabetta.

Kráľovná belcanta a koloratúry, slávna Slovenka Edita Gruberová zomrela v pondelok 18. októbra 2021
Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Keď som písala o rozlúčke s operným javiskom, ktorú Edita Gruberová ohlásila na 27. marca 2019 v Bavorskej štátnej opere v Mníchove, netušila som, že o 2,5 roka už táto veľká dáma operného spevu nebude medzi nami.

Primadonna assoluta, die Gruberova alebo slovenský slávik, jednoducho naša milovaná Edita, sa vtedy tak rozhodla po 51-ročnej špičkovej kariére. Bolo to priam symbolické - spievala jednu zo svojich najvýznamnejších a najmilovanejších postáv - tudorovskú Elisabettu (Alžbetu I.) v Donizettiho opere Roberto Devereux, vrcholnej postave bel canta, a to v "jej" Mníchove.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Gruberovej sila bola v psychologickom stvárnení postáv, ona bola skutočne tudorovskou kráľovnou, prežívala osud vládkyne. V Roberto Devereux vrcholí jej herecké majstrovstvo v geste, ktoré celé roky fascinovalo kritiku a publikum – sníma parochňu z hlavy a v zúfalstve odhaľuje svoje šediny, vzdáva sa krásy a života a spieva záverečnú áriu Non regno, non vivo (nevládnem, nežijem).

2019 Mníchov Elisabetta, Roberto Devereux
2019 Mníchov Elisabetta, Roberto Devereux (zdroj: Wilfried Hösl)

Predtým sa už rozlúčila v Prahe, Viedni, Berlíne a Budapešti. Po tomto predstavení absolvovala ešte turné po Číne a verila, že kariéru uzatvorí na slovenskom pódiu v Košiciach. Pandémia sa však postarala o to, že operné i koncertné spievanie napokon ukončila.

Skryť Vypnúť reklamu

V detstve a mladosti v totalitnom režime som mala šťastie, že som sa narodila v kultivovanej, hudbu milujúcej rodine, ktorá žila v Bratislave. Počúvanie Rakúskeho rozhlasu a televízie bolo samozrejmosťou, a tak som mohla zažívať Editu Gruberovú v jej viedenskom období vďaka predpremiérovým matiné Marcela Prawyho, komentárom Andrey Seebohm a kritikám Karla Böhma. Ako študentka hudobnej vedy som mala pár informácií od starších kolegov, jej spolužiakov. Ešte počas komunizmu vystúpila s Viedenskou štátnou operou v Prahe (1979). Dirigent Karl Böhm mal podmienku, že bez nej do Československa nepríde. Do Prahy sa mi však ísť nepodarilo. Neskôr rozprávala Edita s dojatím v hlase, ako išla vtedy tajne do Rače a hľadala evanjelický kostol, kde pred rokmi objavil jej talent tamojší pán farár. A kde sedávala a vyspevovala na hruške. Spoznali ju susedky a neuveriteľnou rýchlosťou zorganizovali dojímavé stretnutie.

Skryť Vypnúť reklamu

2019 Mníchov, Elisabetta, Roberto Deveureux
2019 Mníchov, Elisabetta, Roberto Deveureux (zdroj: Wilfried Hösl)

Priam ako manifestácia sa hneď po Nežnej revolúcii uskutočnil jej koncert v Slovenskej filharmónii s Friedrichom Haiderom pri klavíri. Nedalo sa ubrániť slzám počas skvelého vystúpenia. Prídavok, pieseň Dolina, dolina som zaradila do vysielania Magazine internationale pre Francúzsky rozhlas, pre ktorý som sedem rokov vysielala prenosy zo Slovenského rozhlasu, neskôr priamo v Paríži. Bola to reportáž o prvom vystúpení v slobodnej Bratislave, predtým obohnanej prirodzenou hranicou Dunaja a ostnatým drôtom. Francúzi reagovali s hlbokým dojatím.

Talentovaná Račanka (narodila sa 23. 12. 1946), bola poslucháčkou Márie Medveckej na bratislavskom konzervatóriu, neskôr pracovala s Ruthilde Boesch vo Viedni a neváhala zmeniť techniku ešte v 60-ke, aby dosiahla dokonalý tón aj v zrejúcom tele. SND ju po skončení školy odmietlo, prijala ju Štátna opera v Banskej Bystrici, kde pôsobila dva roky. V tom čase bola vedúcou prevádzky Slovenskej filharmónie Melanka Kušnírová, dáma s vynikajúcou nemčinou a manažérskymi zručnosťami, ktorá Edite vybavila predspievanie vo Viedenskej štátnej opere (1969). Zaujala áriou Kráľovnej noci (Čarovná flauta, Mozart) a hneď aj dostala angažmán. Čoskoro sa rozhodla, že pendlovanie s vybavovaním množstva dokladov pre ňu a jej rodinu nebude zvládať a pripravila sa na emigráciu.

Skryť Vypnúť reklamu

Viedenská štátna opera a Viedeň sa tak v roku 1971 stali jej domovom a profesionálnou bázou. Neskôr sa presťahovala do Zürichu, kde žila až do svojej smrti 18. 10. 2021.

Zahraničné vystúpenia naštartovala v 1974 v Glyndenbourne a keď sa v roku 1976 presadila ako Zerbinetta (Ariadna na Naxe, Richard Strauss), začala sa jej veľká medzinárodná kariéra. V tejto postave je dodnes neprekonateľná. Povestný je výrok Karla Böhma po premiére vo Viedenskej štátnej opere - Ach, Kindchen, keby to tak mohol zažiť maestro Strauss!

Edita Gruberová bola nielen brilantnou Kráľovnou noci, spievala Konstanzu (Únos zo serailu, Mozart) čo sú s Zerbinettou najnáročnejšie koloratúrne postavy vôbec. Ako v auguste t.r. sama potvrdila, jej najobľúbenejšími rolami boli práve Zerbinetta a Elisabetta. Do posledného momentu stvárňovala Luciu di Lammermoor (Donizetti) - do histórie vošla jej fascinujúcou áriou šialenstva. Keď Viedenská štátna opera oslavovala 25 rokov Gruberovej účinkovania v tejto role, v hľadisku nikto nedýchal, jej pianissimá hraničili s nepočuteľnosťou, trilky spievala s ľahkosťou slávika. Bolo to v roku 2003, zdalo sa, že už Luciu spievať nebude, a predsa sa jej nevzdala až do konca svojej kariéry. Veľmi pôsobivá bola v duu s Pavlom Bršlíkom – užila som si ju vo Viedenskej štátnej opere v spomínanom roku a neskôr na jej recitáloch v Berlíne aj v Bratislave. Počas môjho francúzskeho pôsobenia som ju zažila aj ako šarmantnú Marie (Dcéra pluku, Donizetti) v Opere Nice – v tejto nohavicovej role využila nielen svoj krásny hlas, ale aj herecký talent.

2010 Viedeň, s autorkou článku
2010 Viedeň, s autorkou článku (zdroj: archív autorky)

Edita Gruberová fascinovala svojím jemným, ľahkým a farebným sopránom, úžasným ponorom do psychológie postáv a objavným repertoárom. Jej spôsob spievania bol svetovým unikátom, prechádzala zo strednej polohy do vysokej a akoby glissandom v jemnom pianissime, trilkujúc, či ozdobujúc dosahovala výšku, mezza di voce, ba mnoho razy niekoľkokrát za sebou, aby vzápätí spievala v masívnom fortissime.

Popri jej domovských scénach vo Viedni, Mníchove a Zürichu hosťovala v celej Európe, od La Scaly v Miláne, cez Teatro Liceu v Barcelone, Covent Garden v Londýne, na festivale v Salzburgu či v Glyndebourne, cez Parížsku operu, až po MET v New Yorku a operné scény v Japonsku. Bratia Dvorskí radi spomínajú na ich spoločné vystúpenie v Japonsku, kde Edita spievala mladodramatickú postavu Jenůfy, Peter Lacu a Miro Števu (Její pastorkyně, Janáček).

Obrovskou zásluhou Edity Gruberovej bolo oživenie predverdiovských bel cantových opier, hlavne od Belliniho a Donizzetiho. Keď som s umelkyňou robila pred 22 rokmi rozhovor pre Slovenský rozhlas - Nemeckú redakciu RSI, vyjadrila želanie naštudovať tri tudorovské kráľovné. Svoj plán splnila na sto percent. Excelovala ako tudorovská kráľovná v Donizettiho trilógii Anna Bolena, Maria Stuarda a spomínanej opere Roberto Devereux, ale aj ako Norma (Bellini) a naštudovala aj postavy Beatrice (Beatrice di Tenda, Bellini), Alaide (La straniera, Bellini), Linda (Linda di Chamounix, Donizetti), Elvira (I puritani, Bellini). V Bratislave sme ju mohli obdivovať v koncertných uvedeniach opier v úlohách: Norma (Norma, Bellini), Lucrezia (Lucrezia Borgia, Donizetti) a Elisabetta (Roberto Devereux, Donizetti).

Gruberová spolupracovala so svetovými dirigentmi, medzi nimi boli Karl Böhm, Herbert von Karajan, Riccardo Muti, Seiji Ozawa či Carlos Kleiber a režisérmi velikánmi, ako Otto Schenk, Jean-Pierre Ponnelle, Giorgio Strehler a Franco Zefirelli.

Popri Viedni a Zürichu sa jej Mníchov stal druhým domovom - za 45 rokov tam spievala až 308 predstavení. A vo Viedni účinkovala v takmer 700 predstaveniach. Keď v roku 2010 oslavovala vo Viedni svoje 40. výročie účinkovania, pozvala ma k spolupráci a slovenská diplomacia mohla tak participovať na slávnosti otvorenia výstavy Edita Gruberova 40 Jahre Wiener Staatsoper v Theatermuseum vo Viedni. Viedenská štátna opera prezentovala na vernisáži zborník všetkých predstavení, ktoré uskutočnila na ich scéne. Kópiu zborníka sa mi podarilo získať pre Divadelný ústav v Bratislave.

Po galakoncerte na záver predsedníctva SR v Európskej rade, zľ. Pavol Bršlík, Zuzana Šveda, prezident DE Joachim Gauck, Edita Gruberová, prezident SR Andrej Kiska, Peter Valentovič, Richard Šveda, Viera Polakovičová, Berlínsky dóm, 12.12.2016
Po galakoncerte na záver predsedníctva SR v Európskej rade, zľ. Pavol Bršlík, Zuzana Šveda, prezident DE Joachim Gauck, Edita Gruberová, prezident SR Andrej Kiska, Peter Valentovič, Richard Šveda, Viera Polakovičová, Berlínsky dóm, 12.12.2016 (zdroj: archív autorky)

Editu Gruberovú som zažila takmer vo všetkých jej postavách na mnohých zahraničných scénach, aj doma. Všade žiarila, publikum sa s ňou nevedelo rozlúčiť a ona vydržala celé hodiny podpisovať svojim priaznivcom programy a fotografie.

Po tom, čo som sa dlho pred naším predsedníctvom v Rade Európskej únie rozhodla pozvať Editu Gruberovú a Pavla Bršlíka na záverečný slávnostný galakoncert do Berlínskeho dómu a po dohode s umelkyňou aj jej mladých partnerov Richarda a Zuzanu Švedovcov a Petra Valentoviča, sme boli sústavne v kontakte. Prijala pozvanie do kresla hosťa na veľvyslanectve v Berlíne, stretávali sme sa po jej predstaveniach v Staatsoper Berlin a Deutsche Oper Berlin a pripravovali galakoncert. Veľkým zážitkom bola bezprostredná príprava – tam som spoznala jej úžasnú skromnosť, ľudskosť a pokoru, ale aj poctivosť v práci a dôslednosť. A zo všetkého presakovala radosť zo spievania, zo života, z kontaktu s mladými a zmysel pre humor.

Skúšky v Slovenskom inštitúte v Berlíne, to boli dlhé hodiny spievania, ale aj zbližovania sa, rozhovorov pre médiá, cibrenia jej životopisu (zakrátko po galakoncerte mala sedemdesiatku, na požiadanie umelkyne som ňou korigovaný životopis a aktuálnu tlačovú správu poslala Nemeckej tlačovej agentúre... ). Naše milé redaktorky v prúdovom vysielaní Rádia Devín odvysielali vtedy môj rozhovor s umelkyňou, a to dokonca presne v deň jej 70. narodenín 23.12.2016.

Galakoncert na záver predsedníctva SR v Európskej rade, Edita Gruberová, Pavol Bršlík, Richard a Zuzana Šveda, Peter Valentovič, Berlínsky dóm, 12.12.2016
Galakoncert na záver predsedníctva SR v Európskej rade, Edita Gruberová, Pavol Bršlík, Richard a Zuzana Šveda, Peter Valentovič, Berlínsky dóm, 12.12.2016 (zdroj: archív autorky)

Galakoncert dopadol naozaj skvele. Prezidenti Joachim Gauck s partnerkou Danielou Schadt a Andrej Kiska poctili podujatie svojou prítomnosťou. Berlínsky dóm bol úplne plný. Podobný program, ako sme pripravili s veľvyslancom Petrom Lizákom pre Berlín, potom reprízovali diplomati vo Viedni a Prahe.

Príjemné bolo aj stretnutie na koncerte Vianoce v Bratislave v decembri 2018, kde opäť zažiarila v podobnej zostave ako v Berlíne. Tento koncert sa zapísal do dejín ako jej posledné vystúpenie v Bratislave.

Od roku 1989 účinkovala Edita Gruberová na Slovensku spolu 12 razy (1991 recitál s F. Haiderom v SF, 1997 operný recitál s O. Lenárdom a SF, 2003 BHS operný recitál s F. Haiderom a SF, 2005 BHS Roberto Devereux koncertne s F. Haiderom a SF, 2008 open air koncert s M. Dvorským, orchestrom SND a O. Dohnányim na Bratislavskom hrade, 2009 BHS Norma s O. Dohnányim a SF, 2011 2 x BHS Lucrezia Borgia koncertne s A. Yurkevychom a SF, 2013 Anna Bolena koncertne v Dome umenia Košice, 2014 BHS operný recitál s P. Valentovičom, SF a SFZ, 2016 Viva Musica! piesňový recitál s P. Valentovičom a 2018 Vianoce v Bratislave s P. Valentovičom v novej budove SND). Okrem toho 4 razy pre Slovensko prostredníctvom slovenskej diplomacie (Viedeň 2010, Berlín, Viedeň a Praha 2016).

Edita Gruberová je čestnou členkou a Kammersängerin Viedenskej štátnej opery, Kammersängerin Bavorskej štátnej opery, nositeľkou štátnych vyznamenaní Rakúska a Slovenska a celého radu ďalších ocenení, vrátane čestného doktorátu VŠMU v Bratislave. Zastávala aj funkciu čestnej prezidentky BHS. Cenu Herberta von Karajana darovala mladým zo Slovenska, barytonistovi Richardovi Švedovi a dirigentovi Petrovi Valentovičovi. V roku 2021 dostala Cenu ministerky kultúry SR a Cenu ministra zahraničných vecí SR – vyslanca dobrej vôle.

Intenzívne sme komunikovali práve pri príprave dvoch tohtoročných cien. Edita Gruberová si totiž želala, aby som napísala jej laudatio k oceneniu good will envoy - vyslanec dobrej vôle, udeľovanom ministrom zahraničných vecí. Bola to pre mňa veľká česť. Mojou odmenou bolo, že som na slávnosť v Palugyayovom paláci v Bratislave 26. 8. 2021 dostala pozvanie aj s manželom ako jej hlavný hosť. Strávili sme potom spolu s ňou a jej najbližšími celý večer.

Edita Gruberová vyslankyňou dobre vôle, goodwill envoy, s Viera a Jozef Polakovič, Palugyayov palác Bratislava, 26.8.2021
Edita Gruberová vyslankyňou dobre vôle, goodwill envoy, s Viera a Jozef Polakovič, Palugyayov palác Bratislava, 26.8.2021 (zdroj: archív autorky)

O dva dni neskôr som videla Editu Gruberovú naposledy. Stretli sme sa v hoteli Radisson v Bratislave, aby sme urobili rozhovor pre Rádio Devín. Odznel o dva dni neskôr. Vzápätí sa konalo stretnutie, ktoré iniciovala Michaela Suchá, autorka projektu knihy fotografií Edity Gruberovej Život v obrazoch, kde mám úlohu odborného garanta textov (píše ich Dr. Pavel Unger). Pozvanie umelkyne na stretnutie ohľadom knihy som veľmi rada prijala. Edita Gruberová i jej dcéra Barbara sa živo zaujímali o fotografie, ktoré sa mladej autorke podarilo získať z operných domov celého sveta a boli ochotné urobiť z ich strany všetko, čo bude v ich silách.

Stretnutie na tému pripravovanej knihy o Edite Gruberovej (autorka Michaela Suchá), zľ. Viera Polakovičová, Michaela Suchá, Barbara Klimo, Edita Gruberová, Pavol Unger, Elena Schäfer, Bratislava, 28.8.2021
Stretnutie na tému pripravovanej knihy o Edite Gruberovej (autorka Michaela Suchá), zľ. Viera Polakovičová, Michaela Suchá, Barbara Klimo, Edita Gruberová, Pavol Unger, Elena Schäfer, Bratislava, 28.8.2021 (zdroj: archív autorky)

Verím, že nastane čas, keď bolesť v mojom srdci vystrieda trvalá spomienka na krásu hudby, ktorú Edita Gruberová rozdávala plným priehrštím počas 51 rokov svojej kariéry. Želám to jej rodine i všetkým priaznivcom.

Viera Polakovičová

Viera Polakovičová

Bloger 
  • Počet článkov:  77
  •  | 
  • Páči sa:  38x

Som muzikologička, kritička a diplomatka. 25 rokov som pôsobila na rôznych postoch v kultúrnej diplomacii a predtým na manažérskych postoch v oblasti hudby. Budem sa venovať reflexii umeleckého a kultúrneho diania, aj vývoju kultúrnej politiky a stavu kultúrnej dimenzie diplomacie, a to všetko v kontexte s dianím v zahraničí. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Róbert Ďurec

Róbert Ďurec

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Adam Valček

Adam Valček

6 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

3 články
Skryť Zatvoriť reklamu