Festival Konvergencie, ktorý založil violončelista Jozef Lupták, znamená už tretiu desiatku rokov veľkolepé komorné muzicírovanie v Bratislave, ale aj iných slovenských mestách a v zahraničí. Hudbou a jej spojením s inými umeniami i celospoločenskými témami ľudí nadchýna a preniká ho myšlienka dobra a tolerancie.
Prvým bonbónikom jubilujúcich Konvergencií bol koncert 13. septembra v Primaciálnom paláci, ktorého sa partnersky ujalo Veľvyslanectvo Českej republiky a České centrum v Bratislave, trvalí záujemcovia o úzku, a to nielen kultúrnu a umeleckú spoluprácu so Slovenskom. Sólistkou bola pozoruhodná, v Česku žijúca mezzosopranistka Bella Adamova. Pri interpretácii piesňového cyklu Winterreise (Zimná cesta), op. 89 D 911 Franza Schuberta ju sprevádzalo Škampovo kvarteto. Umelkyňa vystúpila v Bratislave po prvýkrát. Podujatie bolo súčasťou Roku českej hudby.
Zimná cesta je po Krásnej mlynárke druhým piesňovým cyklom, v ktorom sa Franz Schubert inšpiroval básňami Wilhelma Müllera. Počas svojho krátkeho života 31 rokov (1797 - 1828) skomponoval vyše 600 piesní. Dielo napísal rok pred smrťou, jeho vydania a uvedenia v roku 1828 sa však nedočkal. Vytvoril nesmrteľný príbeh pútnika, ktorý sa lúči so životom, svojou milou, prírodou a životom. Básne skrývajú aj politický kontext, kritiku vtedajšieho feudalizmu, cítiť ich rýdzo romantický schopenhauerovský fatalizmus a pesimizmus, ale zásadnou líniou je odchod zo života. V básňach a najmä v hudbe je za priehrštie citu, lásky, bôľu, až priam extaticky vyspievanej nehy, týkajúcej sa prírody, ľudí, zvierat, vzťahov a ľudskej existencie.
V piesňach sa na malej ploche skrýva obrovské duchovné bohatstvo a preverujú spevácku zrelosť. Cyklus 24 piesní je určený pre tenor a klavír, speváci a speváčky ho transponujú pre potreby ich hlasového rozsahu.
Zimnej cesty sa ujali slávni Hermann Prey, Jessye Norman – dokonca v divadelnej verzii, Dietrich Fischer-Dieskau a mnohí ďalší. V živej pamäti mám uvedenie diela tenoristom Pavlom Bršlíkom v Bratislave - s Arminom Katzom v Redute, s Robertom Pechancom v Moyzesovej sieni a v tejto zostave aj poloscénicky v Košickej opere.
Speváčku Bellu Adamovú predchádzal chýr o veľkých úspechoch na medzinárodných súťažiach (o. i. Franza Schuberta a modernej hudby v Grazi v kategórii Lied duo a Roberta Schumanna). BBC Music Magazine ju nedávno predstavil ako vychádzajúcu hviezdu. Narodila sa v Groznom, vyrastala v Prahe a hudobné štúdiá ukončila v Londýne, Kolíne nad Rýnom, Bazileji a Hannoveri.
Umelkyňa má vynikajúcu techniku, je skvelou interpretkou piesní, jej kantiléna je oblá, tiahla, dynamika odstupňovaná. Spieva krásnou nemčinou a vynikajúco jej rozumieť, za čo vďačí svojej perfektnej technike. Vytvorila jednotlivé príbehy tak, aby to bol jednoliaty celok a predsa bola každá pieseň sama o sebe samostatným rozprávaním. Jej um rozlíšiť obsah a podať to zaujímavo ako divadlo jej umožnil pripraviť sugestívny koncert. Disponuje peknými výškami, zvučnými hĺbkami a vyrovnaným stredom. Páčila sa mi hlavne v uhladených, distingvovaných pianissimách.
Škampovo kvarteto je štvorica profesionálov (Petra Brabcová, 1. husle, Adéla Štajnochrová, 2. husle, Martin Stupka, viola a Lukáš Polák, violončelo), svojej úlohy sa zhostilo na profesionálnej úrovni. Poznáme viaceré verzie diela, táto so sláčikovým kvartetom sa k nim rovnocenne priraďuje (arr. pre sláčikové kvarteto R. Krug) a je len vecou osobného vkusu, ktorej dá sólista prednosť. Bola by som zvedavá, ako by to znelo v podaní Belly Adamovej s klavírom.
Chvályhodné je, že na stoličkách v sále čakali publikum originálne nemecké texty piesní a aj ich nový slovenský preklad z pera germanistu Prof. Ladislava Šimona (osobne prítomného na koncerte). A zaujímavý programový bulletin priniesol úvod k dielu od spisovateľa Michala Hvoreckého. Pekný komorný večer si rada uchovám v pamäti.
