So zaujímavým projektom piesňového recitálu z tvorby Ludwiga van Beethovena prišli dvaja v Nemecku pôsobiaci slovenskí operní speváci - mezzosopranistka Jana Kurucová, ktorá po dlhoročnom pôsobení v Deutsche Oper Berlin prijala angažmán v Hamburskej štátnej opere a tenorista Juraj Hollý, viazaný na Mannheimskú operu.
Beethovenove piesne sa uvádzajú málo, hoci ich kvalita patrí pred Schubertom k tomu najlepšiemu. Za klavírom sedel skvelý partner – Róbert Pechanec. Aj vďaka nemu nadobudli piesne jasné kontúry. Bol - ako vždy - veľkou oporou sólistom. Úvod a predely medzi skladbami patrili čítaniu elitného herca Martina Hubu z korešpondencie Ludwiga van Beethovena. Aj preto niesol koncert názov List nesmerteľnej milenke, pripomínajúc najznámejší z listov skladateľa s doposiaľ nerozuzlenou záhadou, komu bol adresovaný. Žiaľ, decentný prednes nebol dostatočne ozvučený.
Na úvod zaznela pieseň Adelaide, ktorú Beethoven napísal v roku 1796. Je známa v podaní svetového interpreta piesní Fritza Wunderlicha – presne k nemu prirovnávala rakúska kritika mladého tenoristu zo Slovenska Juraja Hollého. Jeho hlas časom trochu zmohutnel, ale frázy kreuje v peknom legáte.
Nasledovalo Šesť spevov, op. 75, pri ktorých sa speváci striedali. Jana Kurucová ma uchvátila hneď prvou piesňou Mignon. Kennst Du das Land, wo die Zitronen blühen... – Poznáš ten kraj, kde kvitnú citróny... mi znie v ušiach od detstva, keď som túto nádhernú Goetheho báseň počula po prvýkrát. Jej hudobná verzia je majstrovským dielom Beethovena a v citlivom prednese Jany Kurucovej sa prihovorila publiku silným výrazom.
Mimoriadne ma Kurucová zaujala aj v piesni An den fernen Geliebten - Nesmrteľnému milencovi.
Kurucová je zrelá umelkyňa, piesne jej nesmierne sedia, ukazuje v nich, koľko muzikality skrýva a akým nevšedným talentom a aj výrazovou hĺbkou a škálou disponuje. Jej frázy sú vypovedané v oblúkoch, bez pátosu, ale nabité úžasnou vnútornou energiou. Jej interpretácia Beethovena je štýlová, klasická, s jemným náznakom romantizmu, ktorý sa aj v majstrových piesňach prediera na povrch.
Aj po uvedení ďalšieho titulu An die Hoffnung – K nádeji zožala zaslúžené ovácie. Naplno sa v nej prejavil jej vnútorný náboj pri prežívaní diela osamoteného, hluchnúceho umelca, ktorý spolu s básnikom Christophom Augustom Tiedgem vykríkol Hoffen soll der Mensch! Človek má dúfať! Pri texte pohľad na žiaru slnka znie dlho držaný tón, u Kurucovej rovný, zamatový, ale prierazný, aby v súzvuku s klavírom skončil v durovej tónine, vyjadrujúcej nádej.
Po nemeckých piesňach na texty známych básnikov uviedli umelci Štyri arietty a dueto, op. 82 na talianske texty. Obaja majú vo svojom prejave aj istú divadelnosť – Hollý je skôr usmievavý a ostáva lyrický, Jana Kurucová je nielen vrúcna, ale aj radostná a vo výraze vtipná.
Duo uzatvorilo recitál pôvabnou a hravou piesňou o láske Odi l’aura che dolce sospira, čo v preklade Michaely Jurovskej čítame ako Nenačúvaj vánku, čo ľúbezne ševelí a prídavkom - ľúbostnou pieseň Zärtliche Liebe, Ich liebe dich so wie du mich – Nežná láska. Ľúbim ťa ako Ty mňa". V tejto súvislosti veľmi oceňujem, že v bulletine bolo možné sledovať texty v origináli i v prekladoch.
Recenzia odznela v relácii Ladenie Rádia Devín 28. 9. 2021 https://devin.rtvs.sk/clanky/reflexia-a-kritika/269549/recenzia-uvodne-koncerty-na-bhs
