Koncertom Anne-Sophie Mutter vyvrcholil 6.5. cyklus koncertov gesamtkunstwerk. Táto spoločnosť venuje svoje koncerty významným politickým výročiam, tentokrát to bolo 69. výročie podpisu Schumannovej deklarácie – istá výzva neignorovať Eurovoľby. Dvojica organizátorov Boris Ažaltovič a Štefan Dobák sa však podpisujú predovšetkým pod nezabudnuteľné hudobné zážitky. Dramaturgia gesamtkunstwerk sľubuje nevšedné zážitky aj v budúcej sezóne.
Po prvýkrát vystúpila táto svetová huslistka na Slovensku – kritika ju nazýva „mutterissimo“, „huslistka storočia“, či „stelesnený superlatív“. Umelkyňa zaradila koncert v Slovenskej filharmónii do svojho tohtoročného turné s programom zostaveným výlučne z Mozartových diel.
Mutter je na umeleckej scéne vyše 40 rokov. Ako 13-ročnú ju v roku 1976 objavil slávny dirigent Herbert von Karajan a o rok neskôr už hrala pod jeho vedením Mozartov Husľový koncert G dur na festivale v Salzburgu. Odvtedy ju umelecký svet zažíva aj v ďalších dielach svetového repertoáru, vrátane premiér od súčasných autorov, ako Penderecký, Gubaidulina, Dutilleux, či Rihm. A pripravuje aj svoj prvý open air koncert s dielami star-skladateľa filmovej hudby Johan Williamsa. Mutter je fenomén a každý jej koncert je mimoriadnym zážitkom. Mohli sme sa o tom presvedčiť aj v Bratislave. Hrala unikátny 90-minútový program, v ktorom sa zaskvela v troch sólových koncertoch Mozarta a aj sama - jemnými gestami tela - dirigovala. A dvakrát pridávala.
Mozart bol vzorom pre svojich súčasníkov i nasledovníkov. Zrovnoprávnil orchester so sólistom a vytvoril formu sólového koncertu ako model dialógu. Je jej celoživotnou láskou rovnako ako husle, s ktorými je spätá ako jej literárni hrdinovia z mladosti Filoména a Baucis, ktorí sa v láske objímajú zrastení ako dva stromy. Niekoľkokrát nahrala jeho kompletné dielo, k roku Mozarta 2006 to boli husľové koncerty s Londýnskou filharmóniou a všetkých 16 sonát, spolu 275 minút hudby. Zvykne počas dvoch večerov uvádzať komplet sólových koncertov viedenského majstra.
Pre Bratislavu si vybrala tri zo 6 Mozartových koncertov pre husle a orchester – druhý D dur, tretí G dur a posledný A dur. Sprevádzal ju Komorný orchester Viedeň Berlín, pozostávajúci zo špičkových hráčov Viedenskej a Berlínskej filharmónie na čele s koncertným majstrom, renomovaným sólistom Rainerom Honeckom. Orchester hral aj samostatne po tom, čo Mutter uviedla druhý a štvrtý koncert (Koncert č. 2 D dur, KV 211 a č. 4 G dur, KV 216). Skvele sa ujal Mozartovej prvej symfónie Es dur, Londýnskej (KV 16) a tak ukázal svoje veľké majstrovstvo nielen ako citlivo sprevádzajúci a komunikujúci ansámbel. Dielo 8-ročného chlapca vzniklo na ceste otca a detí Nannerl a Wolfganga Amadea v Londýne a preukazuje potenciál a nápady, ktoré sa neskôr objavujú v zrelej, 41. symfónii, Jupiterovej. Hudba je galantná, orchester vyzdvihuje jej svieži a jasný charakter. Po symfónii vyvrcholil večer v treťom z vybraných koncertov viedenského majstra (Koncerte č. 5 A dur, KV 219).
Mutter je pokorná voči hudbe, neskrýva sa za žiaden zbytočný afekt. Všetky tóny majú svoju logiku, musia zaznieť čisto. Jej vystúpenia sú známe tým, že diela nanovo formuje, frázuje, pričom má jemnocit pre štýl a jasnú predstavu o interpretácii. Jej hra vyžaruje cit a um. Ako zberateľka faksimile partitúr objavuje pri každom uvedení objavuje nové detaily. Presadzuje vernosť dielu (Werktreue), ale je zároveň otvorená modernej interpretácii. Na svojich kvalitných stradivárkach má moderné struny a ladí s dnešným zvukovým ideálom. Jej tón je obdivuhodne vycizelovaný, ale ostáva vecný a zároveň farebný. Jej dynamická škála je mimoriadne bohatá, takmer nepočuteľné pizzicato sa strieda s dramatickými vrcholmi a hravosťou v tanečných častiach (napríklad v treťom koncerte a jeho záverečnej časti alla turca). Pomalé stredné časti koncertov plynú v pôvabnom legato, v okrajových častiach koncertov tón zvýrazňuje a výrazovo zdynamizuje tým, čo je u Mozarta najťažšie – frázovaním. Tón však ostáva štíhly, jasný a svietivý. Husle sú jej láskou – má až dvoje vzácne stradivárky, pohládza ich, potom ich rozozvučí s nespútanou energiou, popri tom udáva takt orchestru a venuje sa všetkým detailom. S ľahkosťou prezentuje diela klasika, ktoré sú práve pre svoju prehľadnosť mimoriadne ťažké a prezentuje vrchol súzvuku s orchestrom.
Anne-Sophie Mutter hrá aspoň 4 benefičné koncerty za rok, má svoju nadáciu, ktorá podporuje talenty. K jej štipendistom patrí aj slávny slovenský kontrabasista Roman Patkoló, s ktorým rada koncertuje. Vyjadrila sa, že ak aj raz so sólistickými vystúpeniami skončí, rada sa potom vráti do novej mníchovskej filharmónie po jej otvorení v roku 2027.
Mikiho Škutu sme mohli počuť v Slovenskom rozhlase na aprílovom koncerte Slovenského rozhlasu s francúzskym dirigentom Alainom Parisom v Koncerte pre klavír G dur Maurica Ravela a v Redute 31.5. s britským šéfdirigentom Jamesom Juddom. Odznel Bachov Koncert pre klavír a orchester d mol (BWV 1061), dielo mladého barokového majstra. Škuta je v interpretácii Bacha najautentickejší. Má prvotriednu techniku, jeho Bach pulzuje v exaktnom tempe bez toho, aby bol fádny. Silný výraz dosahuje dynamikou a agogikou a má premyslený každý detail. Hrá s absolútnym pokojom a koncentrovane. Aj keď sa dnes hráva Bach aj na historických nástrojoch, interpretácia na modernom, vysoko kvalitnom klavíri, akým je filharmonický Steinway, je veľmi sugestívna a vo svojej modernosti ostáva štýlová. Koncert d mol je majstrovský, náročný a patrí k šperkom klavírnej literatúry. Vznikol pre husle a jeho transkripcii pre klavír sa chopili viacerí, najznámejšia je z pera Feruccia Busoniho. Dirigentom koncertu bol britský šéfdirigent James Judd. Žiaľ, nie so všetkými detailmi sa Slovenská filharmónia vo svojej komornej zostave vedela vysporiadať. Jemnosti v nástupoch a celková farba orchestra neboli vždy ideálne. Škuta musel od klavíra pozorne sledovať a usmerňovať orchester, skúsenosť s barokovou hudbou veľký orchester nemá. Publikum však to chýbajúce chvenie nepostrehlo, výkonom bolo nadšené. Škuta sa odmenil poetickou 3. časťou suity (Suite bergamasque) francúzskeho majstra Clauda Debussyho „Mesačný svit“.
Stretnutie s Jamesom Juddom a Slovenskou filharmóniou prinieslo neopakovateľný zážitok uvedením Šostakovičovej 11. symfónie g mol (op. 103), ktorá nesie podnázov „Rok 1905“. Dielo je jedným z najťažších interpretačných orieškov, nielenže trvá vyše hodiny, ale vyžaduje mimoriadne hráčske kvality a takmer sólistické výkony orchestrálnych hráčov a silu zvuku, striedanú s jemnosťou, takmer nepočuteľnosťou tónov. Slovenská filharmónia s Jamesom Juddom podala strhujúci výkon.
Hudba sprítomňuje udalosti počas nedele roku 1905, kedy vojaci cárskeho Ruska krvavo zasiahli ženy a deti. Vnímame obraz uväzneného trpiaceho ľudu, ktorý sa rozhodol vzbúriť proti násilnému režimu cárskeho Ruska. Hudba je silná, takmer popisná. V prvej časti zobrazuje námestie pred palácom a biedny ľud. Trúbky hrajú vojenské signály a bicie svojím monotónnym rytmom pripomínajú jeho utrpenie. V druhej časti prednášajú sláčiky a harfy jednu z najdojímavejších melódií hudobnej literatúry, autor sa inšpiroval nápevom od politických väzňov, je to nárek, ktorý graduje a ozýva sa aj v nasledujúcich častiach. V mnohých úsekoch je to takmer komorná hudba, skladateľ necháva vyznieť netradičné nástrojové zoskupenia, violy, bicie, čelá. V tretej časti púta vynikajúco interpretované fugáto. V diele počujeme streľbu, v tretej časti smútočný pochod. Záver, to je revolta, revolučnou silou zvuku takmer na hranici únosnosti. A filharmonici s Juddom v sugestívnej dráme zasahujú až pod kožu.
Mimoriadne dielo, mimoriadny výkon. Oslovuje stále aktuálnym rebelstvom, mimikrami skrývajúcimi vzburu voči totalite a intolerancii voči inakosti. Skladateľove výpovede sú v symfónii geniálne zašifrované a ona fascinuje, drása, pripomína a zdvíha prst aj dnes. Šostakovičova hudobná revolta pramení v utrpení. Je to silná výpoveď, ktorú počuť s tou istou nástojčivosťou ako v 50-tych rokoch, kedy vznikla – bolo to v roku 1957 v čase obrovských razií a útlaku, v ktorom sa zmietalo Rusko, a nielen Rusko.
