V latinskom prísloví Inter arma silent Musae – keď rinčia zbrane, mlčia múzy – sa slovo „múzy“ píše s úctou – s veľkým „M“. Vo svete rinčí vírus a pandémia sa k umeniu správa macošsky. Zavreté koncertné sály a operné domy a umenie akoby malo byť samozrejmosťou, a prežiť bez námahy. Operné a koncertné domy to však nevzdávajú a prešli na digitálne vysielania. A výborné výsledky má aj Košická opera.
Že je práve Bršlík v štádiu, keď vyzrel na interpretáciu dojemného piesňového cyklu Zimná cesta rakúskeho romantického skladateľa Franza Schuberta, je nesporné. Je jedným z tých umelcov, ktorí do repertoáru prijímajú roly umne, podľa fyzickej a psychickej dispozície. Vyniká v slávnych tenorových operných rolách, ale je aj koncertným a piesňovým spevákom par excellence . Zažila som ovácie po jeho Evanjelistovi v Bachových Pašiách sv. Jána v parížskom Châtelet, piesňach Richarda Straussa v Nemeckej opere v Berlíne či Jána v oratóriu Kniha so siedmimi pečaťami Franza Schmidta vo viedenskom Musikvereine. A v Štátnej opere v Berlíne stálo publikum v rade, aby získalo jeho nahrávku piesní Mikuláša Schneidera-Trnavského. Schubertova Krásna mlynárka, ktorú v partnerstve s Róbertom Pechancom uviedol v cykle Veľké slovenské hlasy v Slovenskej filharmónii, naznačovala, že týmto smerom pôjde odvážne ďalej a bude vzácnym šíriteľom nemeckej piesňovej tradície u nás. Potvrdil to aj koncert v Moyzesovej sieni v Bratislave, kde s izraelským klaviristom Arminom Katzom uviedol Schubertovu Zimnú cestu. Presne ten istý titul, ktorý ožil v jeho interpretácii v scénickej produkcii v krásnej neobarokovej Košickej opere.
A k piesňovým tromfom nášho svetového tenoristu sa nedávno v Bavorskej štátnej opere v Mníchove priradil ďalší významný titul - Zápisník zmizelého Leoša Janáčka. Pavol Bršlík ho uviedol s dlhoročným klavírnym partnerom Róbertom Pechancom. V tejto zostave sme zažili aj premiéru Zimnej cesty Franza Schuberta v Košiciach v pondelok 22. marca.
Bršlík sa inšpiroval koncertom britského barytonistu Simona Keenlysida, ktorý zažil v Paríži v choreografii Trishy Brown. Ešte predtým odznela v inom parížskom divadle Zimná cesta v podaní Jessye Norman v réžii svetoznámeho Boba Wilsona. Žiaľ, klaviristu umiestnil do jamy a to sa kritike vôbec nepáčilo. A mala výhrady aj voči 3 tanečníkom v choreografii Trishy Brown.
Košická opera pripravila čistý tvar, jeho jedinými aktérmi boli Pavol Bršlík a Róbert Pechanec. Jadrom predstavenia bola hudba, jej obsah a emócie, a réžia, svetlá a videá zdôraznili jej silu a hĺbku.
Koncept produkcie vytvoril riaditeľ opery Roland Kern-Tóth, pod réžiu sa podpísal Anton Korenči, scénu vytvoril Pavol Juráš a videoart Bea Kolbašovská. Dramaturg Stanislav Trnovský sa s režisérom Korenčim postarali o slovenský preklad básní. Bonusom predstavenia boli tak slovenské titulky.
Výtvarne i režijne veľmi citlivo spracovanej inscenácii vďačíme za mimoriadny zážitok.
Hereckú akciu rozohráva Bršlík sám. Najprv sedí na stoličke, postupne vstane, prejde pár krokov, neskôr sedí na javisku, obíde krídlo a zapojí tak do deja veľmi dôležitého partnera - klaviristu. A umožní aj unikátne zábery z inej perspektívy. Potom prejde znova k stoličkám. Medzitým si zoblečie šedo-zelený kabát a ostane v bielej košeli. Na podklade čiernej scény v závere to bol veľmi sugestívny záber.
Videá sú len v pozadí, nie sú prítomné stále. Režisér ich dávkuje. Výtvarne sa paleta farieb pohybovala v jemných a nenápadných pastelových farbách s tým, že iba náznakom ilustrovala náladu jednotlivých piesní. Objavujú sa čierno-biele fotografie prírody, konáre, hmla, veľmi pôsobivá bola vrana na pozadí scény počas piesne Vrana. A krásne sú zábery do hľadiska opery oteplené tlmenými svetlami. V takejto priezračnej réžii a minimálnej akcii vyznela hudba vo všetkej kráse.
Franz Schubert vytvoril vyše 600 piesní a dodnes sa považuje za jedného z najväčších majstrov tohto žánru. Zimnú cestu skomponoval na sklonku života. Bol chorý a o 20 mesiacov ako 31-ročný zomrel. Podliehal melanchólii a v duchu romantického ideálu cítil potrebu vyrovnávať sa s osudom cez silu emócie – bolesti, strachu, bôľu, lásky, zomierania. Siahol po básnickej predlohe autora s podobným osudom, Wilhelm Müller zomrel tiež mladý, 34-ročný. Jeho básne inšpirovali Schuberta k tvorbe najvýznamnejších piesňových cyklov - Krásnej mlynárke a Zimnej ceste. Mnohé z piesní zľudoveli, pieseň Lipa je toho príkladom. Hlavnou postavou Zimnej cesty je pravdepodobne Schubert sám.
Pavol Bršlík je tenorista žiadaný na celom svete. Dlhodobo pôsobil na nemeckých scénach, skúsenosť mu prináša ovocie, znásobuje jeho talent a jeho umenie je aj výsledkom pracovitosti. Jeho kultivovaný prejav pri interpretácii piesní je blízky veľkým zjavom nemeckej hudby, akým bol napríklad nezabudnuteľný interpret Zimnej cesty, barytonista Dietrich Fischer Dieskau. A bolo mu skvele rozumieť.
Nielen hlasový fond, ale aj hudobná inteligencia k tomu Bršlíka predurčuje. Veľmi umne narába s hlasom a k partitúre pristupuje so zvedavosťou a pokorou. Každá pieseň je samostatným príbehom, 24 príbehov nasleduje attacca, tvorí jeden celok, oblúk s vrcholom i smutno-depresívnym záverom osamoteného, k smrti sa blížiaceho umelca. Bršlík vykresľuje pútnika a opusteného milenca a vžíva sa do jeho príbehov - milenec sa najprv lúči s milou, nechce ju rušiť v spánku, potom spomína a žiali za ňou, blúdi bez cieľa a nádeje. Spomína si na prírodu, lipa je aj stelesnením stability, zakotvenia v láske a prírode. Nesmierne ťažké spievanie, na sústredenie, pamäť.
Aj klavirista Róbert Pechanec exceloval, a to na krídle Steinway, láskavo zapožičanom z košického Konzervatória. Jeho part znel krásne, asketicky a klasicky čisto a vždy v súlade s tenoristom.
V dokonalej súhre oboch partnerov to bolo 70 minút krásnej hudby na vysokej profesionálnej úrovni.
Pred nedávnom som recenzovala dve viedenské premiéry bez publika – Carmen a La traviatu. Minulý týždeň ukázala svoju životaschopnosť Bavorská štátna opera, ktorá taktiež bez publika uviedla naživo premiéru Gavaliera s ružou Richarda Straussa. Bez obáv možno k umelecky významným činom pripočítať výbornú produkciu Zimnej cesty Franza Schuberta Košickej opery. Bude nasledovať aj Slovenské národné divadlo?
Recenzia odznela v Rádiu Devín v piatok 26. 3. 2021:
https://devin.rtvs.sk/clanky/reflexia-a-kritika/252028/recenzia-kosicka-zimna-cesta
Pozn. fotografie sú z archívu Košickej opery a zo streamu.
