To je obdivuhodná bilancia, ktorú možno pripísať na vrub riaditeľa Opery Národného divadla Košice Rolanda Kherna Tótha a dramaturga Stanislava Trnovského.
Bola to moja šiesta inscenácia tohto diela - premietam si film predstavení v historickej budove SND – v roku 1978, 1985, 1988 (Auer, Frešo, Kriška, Vychodil), 1999 (Štefánek, Jakubisko, Ferenčík, Várossová) a 2019, kedy 19.12. zaznela Krútňava k 70. výročiu svojho vzniku (Lenárd, Jakubisko, Ferenčík, Várossová). Obdivovala som majstrovskú hudbu, poetiku Krišku i Jakubiska.
Košická inscenácia ma mimoriadne oslovila svojím moderným stvárnením a stále silným posolstvom. Nemirovej inscenácia mala premiéru v novembri 2024. Na javisko v Košiciach sa Krútňava vrátila po 28 rokoch, aby pripomenula 115. výročie Suchoňovho narodenia, 30. výročie jeho úmrtia (2023) a 75. výročie svetovej premiéry Krútňavy (2024).
Vera Nemirova prišla s rodičmi do Berlína ako 11-ročná. Vyštudovala tam Hudobnú akadémiu Hansa Eislera. Vychádzala z poetiky u nás dobre známeho Petra Konwitschého a nemenej významné je, že asistovala Ruth Berghausovej. Tvorí pre svetové scény a festivaly. V týchto dňoch sa podpísala pod nové naštudovanie opery Dorian Gray Ľubice Čekovskej v saskom mestečku Annaberg-Buchholz (pozn.). Je to už druhé dielo slovenského skladateľa, ktoré ju zaujalo.
O Krútňave sa vyjadrila s veľkým obdivom. Pripomeňme, že Krútňava obletela svet 24 razy - Linz 1954, Chemnitz 1955, Augsburg 1956, Berlín, Lipsko, Nordhausen a Weimar 1958, Tbilisi. Kassel, Budapešť, Kluž, Norimberg, Poznaň a Katowice 1959, Moskva 1961, Antverpy a Novi Sad 1968, Ľubľana 1972, Osnabrück 1976, Lansing - Michigan, Mníchov a Saratov 1979 a Edinburgh 1990.
Operu Krútňava stvárnila režisérka ako stále platný príbeh o láske, žiarlivosti, vražde a odpustení. Novela Mila Urbana Za Vyšným mlynom by sa pokojne mohla odohrať kdekoľvek na svete a kedykoľvek. Vír, to je Krútňava, láska zaiskrila u Katreny, Jana a Ondreja, ale žiarlivosť doviedla Ondreja až k vražde.
Krútňava je hlboká ľudská dráma so sugestívnou hudbou Eugena Suchoňa. Samotné dielo prešlo svojím očistcom v čase vzniku, keď odvolávanie sa na Boha vzbudilo nevôľu cenzorov vtedy už totalitným režimom ovládaného Československa. Boh sa zmenil na prírodu, vypadli herci Básnik a Dvojník, Suchoň, síce nerád, požiadavkám vyhovel a dielo prepracoval. K pôvodnej verzii sa tvorcovia mohli vrátiť až v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, dnes sa uvádza v pôvodnej podobe, prípadne v kombinácii niektorých prvkov.
Košická Krútňava pracuje s hereckými postavami a s pôvodným libretom Eugena Suchoňa a Štefana Hozu. Spornú otázku otcovstva nechávajú tvorcovia otvorenú, hoci samotná Katrena vraví, že dieťa je Ondrejovo. O to silnejšie je gesto otca Jána Štelinu, keď dieťaťu darúva dreveného koníka. To dôležité – odpustenie, morálna očista, je v Nemirovej psychologicky prepracovanej inscenácii mimoriadne silné.
Ústrednou postavou inscenácie je Katrena. Veď, je to práve ona, ktorá vzbudila vášne a v dobe vzniku diela nepredstaviteľnú, tajnú lásku a neveru nastávajúcemu manželovi. Hosťujúca Eva Katráková-Bodorová ju stvárňuje svojím nádherným sopránom a zrelým hereckým majstrovstvom. Nemirova spolu s vynikajúcou výtvarníčkou Simonou Vachálkovou ju zahalili do čiernej róby, s ktorou v priebehu deja čarujú. Dokonca aj na svadbu s Ondrejom, do ktorej ju primäl otec Ondreja, prichádza v čiernom. To je úchvatný a originálny moment. Smúti za svojím milým, vydáva sa, ale v srdci nosí obraz iného a pod srdcom dieťa. Koho? Zaujala ma aj scéna, keď Katrena zo svadby zmizne a objaví sa na miesto nej Jano ako neustále v deji prítomný a karty miešajúci milenec. Nemirovej originálny ťah.
Osviežujúce sú vstupy ľudu, mladých kamarátok, ale aj dedinskej masy. Dej plynie bez toho, aby jeho ucelenosť niečo narúšalo. Počas predohry zažívame milostný akt Katreny a Jana a podobne na konci sa v náznaku objavuje tá istá scéna. Jemne provokatívny moment. Folklór sa objavuje v svadobnom obraze, ale nie je dominantným. V hudbe a tanci je silná energia.
Krútňava vyzrela pod rukami Nemirovej a jej tímu do súčasnosti, podporenej zaujímavými výtvarnými prvkami. O scénu sa postaral renomovaný nemecký architekt Stephan Braunfels, ktorému asistoval slovenský architekt Andrej Serafin. V centre javiska je točňa, mlyn, vnímame ju ako nekonečný vír opakujúceho sa neľahkého príbehu. Výtvarný tvar a réžia sú moderné, je to zmysluplný obraz vytvorený pomerne jednoduchými prvkami, kompaktný, korešpondujúci s hudbou. Originálne sú kostýmy Simony Vachálkovej. Sošná Katrena v čiernom, hravá Zuzka v bielom, aj tradičné kroje sú v náznakoch prítomné, ale v zásade ide o odevy, ktoré zdôrazňujú nadčasovosť inscenácie.
Dramaturg Stanislav Trnovský a režisérka Vera Nemirova sa sústredili na moment odpustenia, na slová Katreny, keď Ondrejovi, priznávajúcemu sa v závere opery k vražde, odpúšťa a hovorí, že syn je jeho. Silná postava popri ústrednej Katrene, je aj otec Ján Štelina, v pôsobivom speváckom a hereckom stvárnení Gustavom Beláčkom, trpiaci stratou dieťaťa, prichádza na záver s dreveným koníkom a dojíma Katrenu i do väzenia odchádzajúceho Ondreja.
Aj keď údajne Suchoň nemal rád prirovnanie Jenůfy (Janáčkova opera Její pastorkyně) a Krútňavy, cítim tam podobnú silu utrpenia a odpustenia, ktorá ma vždy fascinovala a dojímala.
Krútňavu naštudoval a dirigoval šéfdirigent NDKE, skvelý Peter Valentovič. Dirigovanie opery je jeho silná parketa. Vie pracovať s opernými sólistami, zborom i orchestrom tak, aby dielu vdýchol život, aby umocnil drámu a zdôraznil kompozičné majstrovstvo skladateľa. Vzácny dirigent a tvorca, ktorý vtláča Košickej opere pečať výnimočnosti. Orchester a Zbor Opery NDKE a členovia Baletu NDKE sa podpísali pod krásny umelecký tvar, očividne zrejúci od reprízy k repríze.
Príležitosť naplno využili aj ďalší hosťujúci umelci - tenorista Michal Lehotský ako Ondrej, jeho zvučný hlas a herecký talent boli presvedčivé. Ale aj mezzosopranistka Terézia Kružliaková, ktorá v Košiciach debutovala v postave Zuzky. Stále pôsobí mlado a je vynikajúca hlasovo i herecky. Originálne prepracovaná je aj táto postava - s ľahkosťou kamarátky behá so sieťkou na motýle. Kto je uväznený? Odpoveď je jednoduchá a bolestivá zároveň. Katrena s dieťaťom i s takmer starým otcom Štelinom?
Aj činoherec Martin Stolár, ktorý sa ako Jano objavuje iba krátko predtým, ako padne výstrel, podal veľmi kvalitný výkon. Nadmieru pôsobivá je scéna, keď v závere inscenácie ako mŕtvy Jano objíma svojho vraha Ondreja. Tento moment Nemirovej ostane navždy symbolom lásky.
Košická opera bude v septembri t.r. hosťovať s touto inscenáciou v Opere SND. Nenechajte si to ujsť!
Pozn. Od roku 2019 je Annaberg-Buchholz súčasťou cezhraničnej lokality "Banícka kultúrna krajina Erzgebirge/Krušnohoří". Má pôvabné divadlo, ktoré na základe návrhu vydavateľstva Bärenreiter, v ktorého katalógu sú aj Čekovskej diela, vytvorilo ďalšiu inscenáciu slovenského diela z pera Very Nemirovej - v piatok 24. apríla 2026 sa uskutočnila premiéra.
