Slávka Zámečníková dostala hneď po nástupe do Domu na Ringu významnú sólovú rolu – postavu Noriny v komickej opere Don Pasquale Gaetana Donizettiho, ktorá je previerkou koloratúry, ale aj hereckého šarmu. A ten Slávka Zámečníková má. A mala aj dobrých partnerov.
Dnešná podoba opery Don Pasquale vznikla vo Viedenskej štátnej opere pred piatimi rokmi po 38 rokoch od predošlej inscenácie. Réžia je dielom dcéry kultového režiséra Petra Brooka, známeho svojím avantgardným, minimalistickým rukopisom. Irina Brook má iný rukopis. Dej presunula do súčasnosti, odohráva sa v nočnom bare, kde je Norina herečkou. Jej Don Pasquale je plný akcie a hluku. Je to až príliš živá, ale zato farebná inscenácia. Kostýmy Sylvie Martin-Hyszka a scéna Noëlle Ginefri-Corbel sú takmer na hranici gýča.
Donizetti je majstrom belkanta. Z jeho 74 opier sa dodnes hráva približne 20. Don Pasquale je jeho posledným dielom. Stačilo mu 11 dní na to, aby vytvoril zábavné divadlo plné krásnej hudby. Je jednou z najobľúbenejších komických opier, hoci aj na ošúchaný námet starnúceho bonvivána, ktorý sa rozhodne oženiť s mladou krásavicou a tá dosiahne, že získa jeho peniaze a vezme si za manžela svojho milenca, jeho synovca.
Slávka Zámečníková stvárnila jedinú ženskú postavu. Hneď vo vstupnej árii ukázala, ako suverénne ovláda svoj krásny hlas a aká je dobrá herečka. Spievala ju aj na svojom nedávnom recitáli v Bratislave. Vo Viedni ukázala umenie belkanta v plnosti divadelnej akcie - výšky, koloratúry, frázy, veľkosť hlasu i krásu jeho zafarbenia a aj deklamáciu. A k tomu všetkému uvoľnila uzdu nespútanosti a šarmu. A ten Norina musí mať. Na pódiu je takmer stále, robí žarty, behá, lieta, špásuje.
Vo všetkých troch kľúčových sólistoch mala umelkyňa výbornú oporu - Nicola Alaimo stvárnil Dona Pasqualeho. Je to etablovaný taliansky barytonista s dobrou technikou a fyzickým fondom, predurčujúcim ho na túto postavu. Schopný vysmievať sa sám zo seba a svojej tučnoty zaujal aj hereckým prejavom. Doktora Malatestu, ktorý lesť pre mladý pár Norinu a Ernesta vymyslel, brilantne stvárnil český barytonista, skvelý komik Adam Plachetka. Synovca Ernesta spieval ruský tenorista Dmitry Korchak. Jeho lyrický tenor má peknú farbu, so Zámečníkovou v duetách ladili. Pekne vyzneli duetá Dona Pasqualeho s Ernestom Aspetta, aspetta, cara sposina, s mimoriadnym úspechom a aj s opakovaním odznelo rýchle a vtipné dueto doktora Malatestu a Dona Pasqualeho Cheti, cheti, immantinente. A sólisti sa veselili - objavilo sa aj aktuálne rúško a pozdrav lakťami.
Už ouvertúra naznačila, že pôjde o plnokrvnú buffu. Nič lacné, iba skvelá hudba. Za dirigentským pultom orchestra Viedenskej štátnej opery stál jej čestný člen, Talian Marco Armiliato. Renomovaný a vyhľadávaný umelec. Škoda len, že zvuk orchestra v niektorých číslach sólistov prekrýval...Vysoko profesionálne spieval zbor Viedenskej štátnej opery, ktorý sa objavuje sa iba v jedinej scéne.
Prísť do Viedenskej štátnej opery dnes znamená ísť vopred určeným vchodom rovno k miestu a občerstviť sa len ak mám miesto na sedenie. Dezinfekcia na každom metri, rúška povinné všade na chodbách a kto chce, aj počas predstavenia. Z kapacity 1700 dovoľuje opera obsadiť 1205 miest, čo predstavuje vyťaženosť na 60%. Znamená to, že návštevník sedí sám alebo vedľa partnera. O obrovskej podpore kultúry u našich susedov vypovedá skutočnosť, že Viedenská štátna opera dala už vyše milióna eúr na testovanie.
Aký to bol pôžitok zažiť debut Slávky Zámečníkovej, sedieť v divadle s vyše tisíckou návštevníkov a počuť plnokrvnú hudbu! Veru, to dnes nie je samozrejmosťou. Po smutnom festivale BHS a zákaze hromadných podujatí, vrátane kultúrnych, to bola priam životodarná obroda. A verme, že sa dočkáme aj ďalšieho slovacika – po úspešných Trójanoch vo Viedenskej štátnej opere tam bude totiž Slovenský filharmonický zbor spoluúčinkovať v inscenácii Eugena Onegina - jeho premiéra zaznie 24. októbra.
Recenzia zaznela na Rádiu Devín 16.10.
https://devin.rtvs.sk/clanky/reflexia-a-kritika/237161/recenzia-opery-debut-slavky-zamecnikovej-vo-viedni
