Záujem bol veľký – publikum obsadilo všetkých 100 povolených miest. Koncerty bez publika vysielala Slovenská filharmónia v čase prísnych opatrení súvisiacich s pandémiou od polovice apríla. Popri pravidelných koncertoch z vlastného archívu, ktorý si buduje už niekoľko rokov a je prístupný všetkým zdarma, ponúkla vystúpenia sólistov a špičkových filharmonikov.
Tri z ôsmich Koncertov bez publika som recenzovala. Bol to klavírny recitál Jakuba Čižmaroviča, koncert sólovej harfistky Kataríny Turnerovej a trombonistov Alberta Hrubovčáka, Branislava Belorida a Michal Motýľa a klavírny recitál Mikiho Skutu (pozri linky nižšie). Všetky koncerty sa dali sledovať v priamom prenose a po jeho skončení na webe. Čo je veľmi povzbudzujúce, to je počet záujemcov. V niektorých prípadoch presiahol počet pozretí až 5.000 na jeden koncert! Pravdou je, že digitálna ponuka svetových operných domov a koncertných sál, knižníc, divadiel a múzeí bola taká obrovská, že o každého poslucháča a diváka bolo treba intenzívne bojovať. Dnes sa už kultúrne podujatia presúvajú tam, kam patria a sály postupne otvárajú náruč svojim priaznivcom.
Slovenská filharmónia má teda za sebou prvý Koncert s publikom. Na pódium pozvala klaviristku Jordanu Palovičovú a violončelistu Jozefa Luptáka. Výber umelcov neprekvapuje. Práve Jozef Lupták bol prvým hudobníkom, ktorý vysielal naživo z domu a neskôr aj napríklad zo synagógy v Šamoríne (pre Slovenský inštitút v Ríme) a svojím umením pomáhal prekonávať strach a rozdával radosť. Má, pravdaže, svojich priaznivcov, ktorých zoskupil okolo festivalu Konvergencie, kde sa vzácnym spôsobom spája komorná hra, domáce muzicírovanie v podaní špičkových umelcov s prezentáciou vybranej skladateľskej osobnosti svetového mena a stierajú sa hranice jednotlivých hudobných a umeleckých žánrov. Na Koncert s publikom si zvolil za partnerku výbornú klaviristku Jordanu Palovičovú. Obaja sú špičkoví profesionáli, výber skladieb zdôraznil, že ide o dva sólové výkony a komorné duo rovnocenných partnerov.
Do programu si vybrali slovenskú skladbu - Jordana Palovičová uviedla vtipné Hry pre Biancu pre klavír a štyri bongá Ilju Zeljenku, Jozef Lupták zahral Passacagliu pre sólové violončelo Vladimíra Godára. Zeljenka mal rád hru. Ľahkosť, s akou komponoval a ako to zdanlivo znie, skrýva kompozičný um a matematickú stavbu. Ovládať bongá a použiť klavír ako bicí nástroj Palovičovej svedčalo. Hrala s nástojčivým výrazom, pútala noblesou.
Lupták často uvádza Godárove diela, má ich rád a vyzerá to tak, že sú aj pre nástroj dobre "ušité". Passacaglia vyžaduje sústredenosť a pripomína autorov obdiv k starej hudbe. Obe slovenské skladby boli výborným úvodom. Dramaturgická línia pokračovala dielom svetoznámeho Estónca Arvo Pärta Fratres. Umelci v súzvuku vystavali klenbu, zvýraznili dramatickosť skladby a napätie. S hráčskou profesionalitou docielili sústredenosť opatrného publika a zaujali, ako sa to nakoniec stane pri Fratres všetkým dobrým hráčom. Dielo znova a znova fascinuje svojím minimalizmom a zakotvením v renesančnej hudbe. Publikum to s nadšením ocenilo.
A skvelá dramaturgia vytvorila aj priestor pre moravského barda Leoša Janáčka a jeho Rozprávku (Pohádku) pre violončelo a klavír. Z čisto muzikantského hľadiska rýdze pohladenie, krásna a nám blízka hudba v precítenej interpretácii partnerov. A v širšom kontexte istý hold susedom a nám asi najbližším skladateľom vôbec – moravským, nehovoriac o spomienke na slávny (a u nás v totalite zakázaný) román Milana Kunderu Neznesiteľná ľahkosť bytia, kde vo filmovej adaptácii znie Janáček mimoriadne sugestívne.
Sonáta pre violončelo a klavír č. 3 A dur, op. 69 znela z úcty ku klasikovi Ludwigovi van Beethovenovi, ktorého 250. výročie narodenia si v tomto roku pripomíname. Veľmi silné dielo, ktoré je priam dokonalým výtvorom chorobou zmietaného skladateľa, virtuozita ustupuje hĺbavosti, počujeme klopanie na dvere majstra a pripomína jeho osud.
Špičkoví umelci, výborný repertoár. Majú svoj štýl, Palovičovej hra je trblietavá, poetická, priam impresionistická, čo v prípade Beethovena zjemnilo celý príbeh, Lupták má stabilný výkon, krásny tón a dokáže zaujať a strhnúť. Nadšenému publiku vyhoveli a pridali dielo Gabriela Faurého.
Recitál Jakuba Čižmaroviča (vo francúzštine), https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1485/1326754 (od 22')
Koncertná recenzia/recitál Mikiho Skutu bez publika, https://devin.rtvs.sk/clanky/reflexia-a-kritika/226314/koncertna-recenzia-recital-mikiho-skutu-bez-publika
Rozhovor o kultúrnych podujatiach v pandémii (Letňanová-Lupták-Skuta, vo francúzštine), https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1485/1344943
Koncertná recenzia (Turnerová, 3 trombonisti), https://devin.rtvs.sk/clanky/reflexia-a-kritika/226454/koncertna-recenzia-koncert-bez-publika-viii-turnerova-filharmonicke-trombonove-trio
