Koncertná sieň Slovenskej filharmónie ožila na dvoch abonentných koncertoch 6. a 7. marca 2025 dielami Carla Mariu von Webera, Paula Hindemitha a Luigiho Cherubiniho.
V predohre Oberon k poslednej dokončenej opere nemeckého romantika Carla Mariu von Webera bola Slovenská filharmónia na svojom teritóriu. Dirigent vyzdvihol krásnu farebnosť i romantický náboj. Tematicky na túto skladbu nadviazal koncert Symfonickými metamorfózami na témy Carla Mariu von Webera od popredného tvorcu XX. storočia, Paula Hindemitha. Mimoriadny talent a vzdelanec Hindemith má veľkú zásluhu na tom, že sa moderna ujala na celom svete. Dramaturgicky zaujímavá kombinácia bola však pod Weickertovou taktovkou málo úderná, akoby nezaujala práve tým, čo jej je najvlastnejšie - údernosť a dynamizmus.
Symbolickým vyvrcholením koncertu bolo uvedenie vokálno-inštrumentálneho diela Luigiho Cherubiniho, Requiem c mol pre zbor a orchester. Účinkovala Slovenská filharmónia a Slovenský filharmonický zbor, ktorý tentokrát pripravil rakúsky zbormajster Thomas Lang. Pod taktovkou Ralfa Weikerta sa im podarilo predniesť Requiem v jeho prevažne poetickom šate.
Luigi Cherubini, rodák z Florencie, bol naturalizovaný Francúz. Do Paríža odišiel ako 27-ročný a ostal tam do konca svojho života. Zastával mimoriadne významné posty ako hudobný riaditeľ Kráľovskej kaplnky, riaditeľ Parížskeho konzervatória i Kráľovskej hudby. Jeho Requiem bolo vo svojej dobe veľmi obľúbené. Vzniklo v roku 1816 a premiéra sa uskutočnila v roku 1817 v krypte pod opátstvom St. Denis v Paríži, kam boli prenesené ostatky zavraždených francúzskych panovníkov Ľudovíta XVI. a Márie Antoinetty a uskutočnila sa tam spomienková omša. Malo okamžitý úspech, chválili ho Berlioz, Beethoven, ktorý považoval Cherubiniho za najväčšieho žijúceho skladateľa, či Schumann.
Requiem je krásne, zaujímavé, ale aj dramatické a poetické. Nahrali ho významní dirigenti, ako Arturo Toscanini či Riccardo Muti. Zaznelo aj na pohrebe Ludwiga van Beethovena.
Skladateľ skomponoval dielo bez zvyčajného kvarteta sólistov. Chcel totiž opustiť predošlú kariéru operného skladateľa a venovať sa inštrumentálnej hudbe. V istom zmysle je dielo kompaktnejšie, ale pre poslucháča, zvyknutého na veľdiela podobného žánru, môže byť fádne. Dirigent Weikert mal ťažkú úlohu zdynamizovať dielo tak, aby zaujalo. Dobre sa mu však podarilo podčiarknuť hlavne jeho poetické línie.
Koncert bol výnimočnou príležitosťou zažiť 84-ročného majstra, ktorého profesionálna kariéra bola spojená s poprednými nemeckými, švajčiarskymi a rakúskymi inštitúciami (Divadlo Bonn, Opera Frankfurt, Opera Zürich, Mozarteumorchester). Preslávili ho operné kreácie klasicko-romantického obdobia na Salzburskom festivale i pedagogická činnosť v Luzerne.
Skvelé texty muzikológa Andreja Šubu i texty Requiem v latinčine a slovenskom preklade prispeli k umeleckému zážitku vzdelávacím bonusom.
