Bratislavský Ružinov a jeho ambiciózny starosta Martin Chren sa rozhodli využiť priestorové privilégiá mestskej časti a venovať sa prezentácii umenia. Na programe má detský program, tanec, výtvarné umenie, ale dominuje hudba – džez a klasika, vrátane opery. Vyvrcholením bol koncert svetoznámeho nemeckého tenoristu Jonasa Kaufmanna, ktorý sa pre umelcovu indispozíciu presunul z vlaňajšieho festivalu na tento rok.
Festival využíva priestor Pontónu na Štrkoveckom jazere, Átrium Nivy centra a záhradu Kaštieľa v Prievoze a štyri koncerty sa uskutočňujú na námestí Pred pradiarňou 1900. Podporilo ho mnoho významných sponzorov, ale aj počasie, ktoré doprialo tisíckam návštevníkov pohodu príjemných letných večerov.
Jonas Kaufmann vystúpil so Slovenskou filharmóniou pod vedením nemeckého dirigenta Jochena Riedera. Zvolil si populárny repertoár, ktorý už roky propaguje na svojich koncertoch vo svete a sprevádzajú ho na nich prestížne orchestre a spolupracujú operní sólisti.
Koncert zaujal Ružinovčanov, ďalších Bratislavčanov i zahraničných hostí. Zhromaždiť stovky, ba priam tisíc hostí na open air koncerte, je veľkou vzpruhou pre kultúru. Jej význam treba neustále zdôrazňovať. Veď krása hudby, kde poslucháči počúvajú spoločne, spája a zušľachťuje. Toto bolo zrejmé na vystúpení tohto jedinečného umelca.
Jonas Kaufmann je popredným svetovým tenoristom. Má obdobia, kedy funguje bezproblémovo a jeho krásny hlas žiari, láka svojím farebným, jemne temným timbrom, modeluje frázy v nádherné legato. Z lyrického repertoáru sa prehupol k mladodramatickému a obdivujeme jeho prechody v registroch, i mezza voce. Mohla som ho takto zažiť v operných domoch v Paríži, Londýne, i Viedni. Najskôr v opere Otello v Opere Bastille, potom aj s Annou Netrebko v Kráľovskej opere v Londýne v opere Sila osudu, neskôr s Elinou Garanča v opere Don Carlos v Parížskej opere a napokon s Annou Netrebko a Elinou Garanča vo Viedenskej štátnej opere vo Verdiho Aide. Z nespočetných streamov mi utkvela v pamúti réžia Otta Schenka Giordanovej opery Andrea Chenier s Anjou Harteros. Počuť umelca naživo na javisku je veľkým darom. Bratislavský koncert bol prvým, na ktorom som umelca zažila v recitálovom programe, a to na verenom priestranstve pre veľký počet publika. Bolo, samozrejme, potrebné ozvučiť sólistu i orchester. To je potom taký štadiónový efekt. Pred Pradiarňou 1900 bolo však počuť aj muchu. Publikum bolo mimoriadne sústredené a za hudbu i možnosť zažiť tohto umelca vďačné.
A Kaufmann svoje umenie dávkoval. V prvej polovici odznela predohra k opere Vincenza Belliniho Norma, aktuálna hlavne v kontexte s Viedňou, kde jej premiéra znela tento rok v dvoch susediacich divadlách a vzbudila veľké ohlasy. Ak sa vedenie festivalu uchádzalo aj o rakúske publikum, tak trafilo správne. Prvým číslom umelca, búrlivo vítaného publikom, bola ária Enza z 2. dejstva opery La Gioconda Amilcare Ponchielliho Cielo e mar. Nežná interepretácia umelca prezrádzala, že nielenže umne zostavil svoj program s cieľom pohladiť známymi áriami, ale aj gradovať k unikátnym kúskom. Po árii znela baletná hudba z 3. dejstva opery La Gioconda Tanec hodín.
Áriu Dona Josého z 2. dejstva opery Carmen Georgea Bizeta La fleur que tu m’avais jetée, objala Slovenská filharmónia Suitou z tejto opery, medzihrami z 3. a 4. dejstva a predohrou k opere. Lyrická kantiléna, akoby bola pre umelca ušitá. Spievať ju na mikrofón, muselo byť ťažké, aby bol zvuk jemný a nosný zároveň. Kaufmann sa stále rozohrieval a ostával skromne nad vecou. Publikum jasalo, práve tento repertoár oslovuje masy. A zároveň to bol čas pre umelca, aby sa pripravil na nosnú áriu Cavaradossiho z 3. dejstva opery Tosca opery Giacoma Pucciniho E lucevan le stelle. Známu áriu spievajú s radosťou a oduševnením všetci tenoristi a publikum je takmer vždy dojaté. Mimoriadne ťažké spievanie z hľadiska dávkovania hlasitosti, dosahovania napätia a gradácie či výšok v pianissime. To už však Kaufmann prekonal svoju rezervovanosť a jeho spev išiel pod kožu. Predel tvorilo Intermezzo z 3. dejstva opery Manon Lescaut Giacoma Pucciniho. Aj tu vynikol skvelý orchester s dirigentom, ktorý hráčov očividne strhol.
Prvú polovicu koncertu uzatvorila ária Andreu Chéniera z 1. dejstva rovnomennej opery Umberta Giordana L’Improvviso. Jednoznačný vrchol prvej polovice, ak nie celého koncertu. Žiaden populárny titul, ale operná ária najjemnejšieho zrna, nádhera v hudbe zakliata. Umelec ju odkryl s nadšením a citmi jemu vlastnými.
Každý orchester, ktorý s Kaufmannom hrá, to vo svojich výstupoch oceňuje. Aj Slovenská filharmónia si takto pripísala pekný program k dobru. Pomedzi krásne árie, ktoré si Kaufmann vybral, uviedla predohry a medzihry z opier a publikum si mohlo hudbu užívať i spoznávať. Samozrejme, open air koncert má svoje špecifiká. Veľké námestie potrebuje ozvučenie, a tak sme v XI. rade VIP v strede počuli predovšetkým violončelá a harfu – aké to šťastie! Nikdy predtým som si tie krásne harfové tóny takto neužila v opernom, operetnom, piesňovom a filmovom repertoári. A hoci som na umelkyňu nevidela, viem, že to bola Katarína Turnerová a patrí jej za výborný výkon vďaka.
Dirigent Jochen Rieder je s umelcom spriaznený už celé desaťročie a sprevádza ho na vystúpeniach i na nahrávkach. Skvelý muzikant vyťažil z orchestra maximum. Nadšenie hráčov sa im dalo čítať na tvárach. O ich zvuku sa však nedá písať podľa kritérií, ktoré platia v Redute, či rozhlase a iných profesionálnych sálach. Ozvučenie to nedovoľuje. Dalo sa však počuť krásne sólo koncertného majstra Jarolíma Emmanuela Ružičku, ale aj koncertného majstra violončiel Jána Slávika, či viacerých hráčov na dychové nástroje.
Kaufmann má rád operetu i filmovú hudbu a aj talianske piesne. Jeho porozumenie textom je očividné, nádherne frázuje v taliančine, angličtine, francúzštine i rodnej nemčine. Druhá časť koncertu bola teda venovaná operete a filmovej hudbe, presne v zmysle umelcových vystúpení a programov ostatných rokov. Opereta žiadnym oddychom nie je. Od sólistu vyžaduje krásu kantilény, porozumenie textu a v divadle aj herecké umenie. Rakúsko-nemecký umelec ju má určite v krvi. Pre mňa osobne to bol veľký bonus, keďže som sa práve takouto hudbou napájala v detstve. S dojatím som počúvala áriu Dein ist mein ganzes Herz Franza Lehára, pieseň Princa Su-Čonga z 2. dejstva operety Zem úsmevov a aj pieseň Mistra X. z 1. dejstva operety Cirkusová princezná Zwei Märchenaugen Emmericha Kálmána. Aj prvý prídavok Du bist die Welt für mich Richarda Taubera nadviazal na operetný blok.
Prešli roky odvtedy, ako som sa tejto hudbe tešila a dokonalosť dikcie a možno aj rodinné spomienky prispeli k môjmu obdivu a peknému umeleckému zážitku z tejto operetnej časti. Kaufmann je v nej veľmi pôsobivý, prirodzený, uvoľnený a zrozumiteľný.
Harmonicky zapadla do kontextu predohra k operete Zem úsmevov Franza Lehára.
Filmová hudba je obľúbená aj v Slovenskej filharmónii. Rovnako Pred Pradiarňou zožala veľký úspech – odznel Superman-March z filmu Superman Johana Williamsa, ária E più ti penso z filmu Vtedy v Amerike, Nella fantasia z filmu Misia Ennia Morriconeho a Nelle tue mani z filmu Gladiátor Hansa Zimmera. Bol to zmysluplný a krásny výber. Tri záverečné, pôvabné talianske melódie niesli v sebe okrem ľúbostných textov aj posolstvo o tom, že osud je len v našich rukách a že máme ostať slobodní. Keby boli texty na veľkoplošnej obrazovke, možno by jemne odpútavali pozornosť od umelcov, ale určite by pridali silu vnútornému obsahu melódií.
Nasledovali prídavky, o prvom bola reč, potom pôsobivé a dobre známe Non ti scordar di me s nádherným flautovým sólom, Strangers in the night, Se zo Cinema Paradiso, You'll Never Walk Alone a napokon podmanivá ária Nessun dorma z opery Giacoma Pucciniho Turandot. Ňou dal umelec Bratislavčanom svoju dušu.
