Skončili sa jubilejné, 60. Bratislavské hudobné slávnosti. Na 21 koncertoch sa predstavil celý rad slovenských a zahraničných orchestrov, dirigentov a sólistov. Festival prezentoval aj premiéry od slovenských skladateľov Petra Breinera, Víťazoslava Kubičku a Vladímira Godára.
Záverečný koncert 60. ročníka BHS v nedeľu 5. októbra 2025 patril Slovenskej filharmónii, Slovenskému filharmonickému zboru, jeho bývalému šéfdirigentovi, dnes prvému hosťujúcemu dirigentovi Danielovi Raiskinovi a unikátnemu oratóriu na biblické texty podľa Knihy zjavení sv. Jána, Kniha so siedmimi pečaťami, pre 6 vokálnych sólistov, zbor, orchester a organ Franza Schmidta. Z tohto koncertu pripravuje Slovenská filharmónia nahrávku, ktorá výjde na CD.
Kniha so siedmimi pečaťami je posledným dokončeným dielom prešporského rodáka, rakúsko-maďarského skladateľa, violončelistu, klaviristu, organistu, dirigenta a pedagóga, jedného z najvýznamnejších skladateľov prvej polovice 20. storočia. Nemalou zásluhou Raiskina sa dostáva pozornosť tomuto vynikajúcemu skladateľovi aj na Slovensku. Uviedol jeho 3. a 4. symfóniu a uvedenia sa dočkajú aj 1. a 2. symfónia. Všetky výjdu taktiež na CD.
Franz Schmidt strávil prvých 14 rokov v Prešporku, od roku 1888 sa rodina presťahovala do Viedne, kde študoval a neskôr pôsobil ako člen Viedenských filharmonikov a potom ako violončelista a dirigent v pôvodnom orchestri dnešnej Viedenskej štátnej opery. Bol aj významným pedagógom. Pre Slovensko je Schmidt dôležitý nielen ako rodák, ale aj ako uznávaný pedagóg nestora slovenských dirigentov, Prof. Ľudovíta Rajtera. Profesionálne texty muzikológa Ivana Martona v programe koncertu, doplnené o nemecký originál a slovenský preklad Zjavenia sv. Jána, príkladne predstavili osobnosť Franza Schmidta.
Oratórium si pozornosť plne zaslúži, ostatných 25 rokov ho uvádzajú svetové orchestre a dirigenti. Je jeho najvýznamnejším dielom, autor ho skomponoval na text Apokalypsy, biblického textu Zjavenia svätého Jána. Text podľa Biblie si Schmidt napísal sám. Jej premiéru zažil skladateľ v roku 1938, o rok na to zomrel. V Redute uviedla Slovenská filharmónia a zbor dielo pre priateľov Slovenskej filharmónie vo februári 1989 s Theom Adamom. Prvé verejné uvedenie diela tak ponúkol jubilujúci, 60. festival Bratislavské hudobné slávnosti.
Dielo opisuje otváranie siedmich pečatí, z ktorých každá predznamenáva hrôzy Dňa hnevu. Má takú silu, že strháva priam do iného sveta. Raiskin z neho vytvoril bezprecedentnú apelatívnu drámu. Svet Franza Schmidta, ale aj kozmopolitické súvislosti viacjazyčného Prešporku a jeho zmiešanej kultúry, sú mu blízke. A cíti hĺbku tejto hudby, jej krásu i posolstvo. Tlmočiť Zjavenie sv. Jána v dokonale prepracovanej hudbe, speve, s orchestrom v dobrej kondícii a priam dokonale spievajúcim, burácajúcim, ale aj nežným zborom a so skvelými sólistami, vyznelo excelentne aj napriek tomu, že hlavný sólista ochorel. V hodine 12-tej zachránil koncert skvelý americký tenorista Brenden Gunnell. Jeho hrdinský tenor je majstrovský a pre postavu sv. Jána ideálny. Mimoriadne ma zaujal aj basbarytonista David Steffens, spievajúci Hlas Pána, dojímavé boli vstupy medzinárodného sólistického kvarteta - Simona Šaturová, Stefanie Irányi, Jan Petryka a Simon Robinson. Do sólistickej zostavy veľkoryso prispel nemecký organista Michael Schönheit, ktorý sa ujal náročného partu na kráľovskom nástroji Slovenskej filharmónie.
Schmidtovo oratórium vrcholilo veľkolepým Hallelujah. Výkon orchestra a zboru, s ktorým dielo naštudoval zbormajster Jan Rozehnal a ktorý mal kľúčovu úlohu, v ňom boli mimoriadne sugestívne.
Týmto umeleckým zážitkom sa festival Bratislavské hudobné slávnosti na najvyššej profesionálnej úrovni uzatvoril.
(Časť textu odznela v Rádiu Devín - https://devin.stvr.sk/clanky/reflexia-a-kritika/417363/hudobna-recenzia-londynsky-symfonicky-orchester-a-zaverecny-koncert-bhs)
