Úvod patril Predohre v talianskom slohu č. 2 C dur, D. 591 Franza Schuberta a druhá polovica Symfónii č. 4 A dur Talianska, op. 90 Felixa Mendelssohna Bartholdyho a očakávané dielo slovenského skladateľa Kráka vzniklo na taliansku a francúzsku poéziu. Navštívila som prvý z dvojice abonentných koncertov 16. januára 2025.
Slovenskú filharmóniu dirigoval častý hosť Slovenskej filharmónie, švajčiarsky dirigent Kaspar Zehnder, súčasný šéfdirigent Filharmónie v Hradci Králové.
Pekná talianska línia, zdôrazňujúca krásu melódie, inšpirovala aj romantika Franza Schuberta. Na začiatku 19. storočia, kedy sa Viedeň oddávala belkantovému spevu a dielam Rossiniho, sa skladateľ pridal k opojeniu súčasníkov svojimi dvomi predohrami v talianskom štýle. Slovenská filharmónia pod taktovkou Zehndera, šéfdirigenta Filharmónie v Hradci Králové, sa premenila na pravú schubertiádu, precízna stavba, ľahkosť a viedenský esprit boli nákazlivé.
Slúži ku cti hosťujúceho dirigenta, že sa venuje slovenskej tvorbe a že uviedol nové dielo Egona Kráka.
Pozornosť Egona Kráka, skladateľa, pedagóga, organizátora a vydavateľa a hlavne vzácneho intelektuála s hlbokým záberom do sveta literatúry, histórie a poézie vzbudili svetoznáme Petrarcove sonety.
Taliansky básnik Francesco Petrarca žil v 14. storočí. Vlani si svet pripomenul 650 rokov ad publikovania jeho významného a najznámejšieho diela Canzoniere (Spevník, na Slovensku vydaný aj pod názvom Sonety pre Lauru), 720 rokov od jeho narodenia a 650 rokov od básnikovho úmrtia. Skladateľa inšpirovalo k skomponovaniu Symfonickej básne pre orchester a soprán, ktorú nazval Divina belezza (Božská krása). Sopránový part zverila dramaturgia britskej sopranistke Sophie Daneman. Návštevníci Slovenskej filharmónie ju mohli zažiť v inom diele Egona Kráka počas festivalu Bratislavské hudobné slávnosti v roku 2018 – bol to vokálny cyklus Umlčané múzy / Les muses muselées, koncertná lyrická tragédia podľa Horácia a Ovídia (zaznel so súborom pre starú hudbu Musica aeterna).
Skladateľ o svojom diele píše: „...Francesco Petrarca prispel k dokonalosti renesancie vari najkrajšou poetickou premenou stredovekej koncepcie lásky v dejinách európskej kultúry. V jeho videní a myslení sa pojmy Amor et Caritas spojili v novom, vznešenom a ľudsky vrúcnom básnickom posolstve, korunovanom nádherným jazykom a poetickými obrazmi...“
Egon Krák sa trvale venuje histórii a aj starej hudbe. A je veľkým obdivovateľom Francúzska a Talianska a ich umenia, vrátane antiky. Adekvátne k námetu je jeho jazyk ukotvený v klasickej dikcii, invenčne stmeľuje texty s krásnou kantilénou. Zo spevníka si skladateľ vybral 6 piesní. Dali sa sledovať v originálnej taliančine i slovenskom preklade. Každá pieseň je samostatná, má iný charakter, ale v celkovom oblúku sa nevymyká z celku. Iba krátko nastane premostenie medzi piesňami čisto inštrumentálnym Intermezzom a aj na konci dielo doznieva v rýdzo nástrojovej podobe. Filharmonici excelovali, v skladbe mali priestor na priam sólistické či komorné vstupy – nežná harfa, dychy, krásne spojenie harfy s violončelami a mnoho detailov partitúry akoby dodali hráčom chuť pretlmočiť ju petrarcovsky pútavo.
Dielo nazval symfonická báseň, nie vokálny cyklus, ako to predošlé, ktoré tiež zveril známej britskej barokovej speváčke. Ich spolupráca je pôsobivá a zdá sa, že trvalá. Daneman spieva nádherne, naplno zasahuje publikum výrazom, hĺbkou citu a neokázalým, sugestívnym prednesom. Aj vďaka nej vyznieva Krákovo dielo tak pôvabne.
Krák nás učí pokore, úcte voči veľkým zjavom literatúry, iným kultúram a napokon aj ku skladateľskému umeniu. Precítiť texty a k tomu krásnu hudbu, je priam životný zážitok. Toľko nehy, lásky a emócií je v Petrarcovi, že to publikum bez výhrad uchvátilo.
A aby ich ani náhodou neprerušil potlesk, vymysleli tvorcovia textov v perfektne pripravenom bulletine malé ikonky, označujúce potlesk a umiestnili ich na záver skladieb. Upozornila ma na ne moja americká susedka, ktorá žiarila od šťastia, že tesne pred koncertom dostala lístok. Nechápala iba, prečo niektorí abonenti neprišli na koncert, kde mohli počuť nové dielo a ja som jej nevedela odpovedať nič iné, iba že sme asi konzervatívni a málo otvorení. Z diela, zo sály a aj z Bratislavy a jej histórie bola nadšená. Obohatila si svoju 5-dňovú pracovnú cestu a určite sa k nám vráti.
Talianska dramaturgia Slovenskej filharmónie nám v druhej polovici koncertu dopriala svižnú Symfóniu A dur Felixa Mendelssohn Bartholdyho. Dielo, ktoré svojím temperamentom a radostnou energiou doprialo orchestru a dirigentovi plnohodnotné vyžitie.
