Po tom, čo sa 19. mája otvorili brány Viedenskej šátnej opery pre predstavenia s publikom, je Dom na Ringu denne takmer kompletne zaplnený. Samozrejme, povinné sú respirátory potvrdenia o zaočkovaní, ako aj medzery medzi cudzími návštevníkmi pri sedení a konzumácia iba objednaného občerstvenia po sediačky. Ak sa publikum – teda aj to naše – postará o nákup lístka včas, môže ho získať aj za zaujímavú cenu.
Najnovšou inscenáciou, na ktorú sa určite oplatí ísť, je Macbeth, v poradí desiata Verdiho opera, v ktorej skladateľ siahol po predlohe alžbetínskeho dramatika Williama Shakespeara. Libreto vytvoril Francesco Maria Piave. Premiéra sa uskutočnila v roku 1847, Verdi však o 20 rokov dielo prepracoval.
Ťahákom predstavenia je svetová ruská sopranistka Anna Netrebko v role Lady Macbeth a po jej boku dlhoročný umelecký partner, barytonista Luca Salsi v postave Macbetha. Hudobné dielo naštudoval hudobný riaditeľ Viedenskej štátnej opery Philipe Jordan, zo Švajčiarska pochádzajúci renomovaný operný a koncertný dirigent, do tohto leta šéf Parížskej opery a šéfdirigent Viedenských symfonikov. Jeho bravúrna práca s orchestrom Viedenskej štátnej opery bola pilierom úspechu tejto inscenácie. Zažila som ho opakovane v európskych mestách, najviac ma zaujal v Bayreuthe, kde som si pred 4 rokmi dopriala premiéru Wagnerovej opery Majstri speváci norimberskí. Jordan je vybavený pre európske hudobné dedičstvo ktorejkoľvek proveniencie. Sedí mu nemecká hudba a rozumie talianskej i francúzskej. Orchester hral ako vždy výborne a aj porozumenie voči sólistom a súhra boli excelentné.
Očividná bola Jordanova súhra s režisérom, Austrálčanom Barriem Koskym, žijúcim momentálne v Berlíne, kde vedie Komickú operu. Kosky je fenomén. Zvyčajne ho kritika a publikum buď nadšene prijme, alebo rezolútne odmietne, azda pre jeho extravaganciu a modernosť. Viedenský Macbeth je prevzatou inscenáciou z Zürichu z roku 2016. Vtedy zožal Kosky obrovský úspech a história sa zopakovala aj vo Viedni. S Koskym prichádza do strednej Európy odvážna podoba divadla, provokujúceho a veľavravného.
Jeho Macbeth je skúpy na akciu. Je to takmer komorné divadlo odohrávajúce sa na ploche pár m2, kde sú postavené dve stoličky a všetok dej je zahalený rúškom tajomstva do tmy, zdôrazňujúcej horor príbehu. Počas celej opery svietia iba bodové, dozadu do stredu sa zbiehajúce reflektory na šikmine. Scénu vytvoril Klaus Grünberg. Aj kostýmy sú čierne, jedinou výnimkou je Lady Macbeth v záverečnej scéne šialenstva, pre ktorú jej výtvarník Klaus Bruns navrhol krásne biele šaty, hoci mala k nevinnosti v tejto postave ďaleko. Iba možno na prahu smrti prekročila svoj tieň.
Zbor, ktorý má nemálo vystúpení a dôležitú úlohu aj v posúvaní deja, nevidno, iba raz, a to v čiernych kostýmoch. Vynikajúci výkon zboru si však nemožno nevšimnúť. Jediný herecký ansámbl, to je 25 čarodejníc, holých tiel, hermafroditov, ktoré dotvárajú veštbu a ilustrujú osud. Na hranici vkusu sú niektorým ženám prirobené mužské pohlavné orgány, ale v tme sú nahé telá jediným občasným svetlým bodom. V tomto komornom divadle sledujeme hororový príbeh – cez dialóg generála a neskoršieho kráľa Macbetha a Lady Macbeth sa dozvedáme o vzraždách mocnárov, ich detí, manželiek a sme aj svedkami niektorých z nich, napr. Banca, Macbethovho priateľa generála, ktorý ho mohol v jeho novej úlohe kráľa ohroziť.
Spevácke a herecké výkony protagonistov sú skvelé. Anna Netrebko sa po rokoch rozhodla pre túto dramatickú rolu s obrovským rozsahom – hĺbkami a zároveň aj výškami a koloratúrami. K jej perfektným koloratúram a výškam pridala nečakane zrelé, tmavé hĺbky, nemala problémy s prechodmi registrov a ešte aj herecky vytvárala presvedčivú drámu mocichtivej manželky. Je chladnou partnerkou Macbetha, ktorého pobáda k vraždám, aby odstránil svojich sokov. Nakoniec je práve Lady tá slabá, pomätie sa a spácha sebevraždu. Jej ária šialenstva patrí k vrcholom predstavenia. Zjavom pripomína Donizettiho Luciu di Lammermoor. Treba dodať, že Verdi si neželal od Lady pekné spievanie, hoci je v partitúre belkanto, koloratúry, ale Netrebko spieva svoju dramatickú postavu nielen dravo, ale aj krásne.
Macbethovi sa však jeho postavenie začína páčiť a likviduje ďalších odporcov. Napokon zomiera zásahom jedného zo zákonných nástupcov na trón Macduffa. Salsiho Macbeth je strhujúci a spolu s Netrebko zaujali natoľko, že vôbec nechýbala výpravná tradičná kráľovská scéna. Celý príbeh bol v speve, v hudbe a režijných náznakoch. A je nadčasový. Presne tak, ako Shakespearova dráma.
Okrem oboch protagonistov a zboru ma spevácky mimoriadne zaujali taliansky basista Roberto Tagliavini v postave Banca a taliansko-britský tenorista Freddie De Tommaso v postave Macduffa.
Macbeth nie je typickým verdiovským dielom s kľúčovým ľúbostným párom a dojímavými duetami. Na slovenských scénach sme mohli túto operu vidieť v Bratislave, Banskej Bystrici, vo Zvolene a v Košiciach a shakespearovskú drámu na viacerých divadelných pódiách.
Macbeth a Lady Macbeth sú vrcholnými postavami Wiliama Shakespeara a aj v diele Giuseppe Verdiho majú dôstojné postavenie. V naštudovaní Viedenskej štátnej opery je inscenácia určite historickým medzníkom, na ktorý sa bude kritika i publikum roky odvolávať.
Recenzia odznela na Rádiu Devín 29.6.2021
https://devin.rtvs.sk/clanky/reflexia-a-kritika
