
Dielo naštudovali Slovenská filharmónia, Slovenský filharmonický zbor (s hosťujúcim zbormajstrom Jaroslavom Brychom) a sólisti Kateřina Kněžíková, Ľudovít Ludha a Adam Plachetka pod taktovkou prvého hosťujúceho dirigenta Slovenskej filharmónie Rastislava Štúra.
Kantáta je jedným z vrcholných diel slávneho českého skladateľa, svetového Antonína Dvořáka. Vznikla na objednávku anglického vydavateľa Anfreda Littletona po tom, čo autor skomponoval slávnu Stabat mater a mnohí doboví kritici ju považovali za jeho vrcholné vokálno-inštrumentálne dielo. Anglická premiéra diela sa konala v Birminghame v roku 1885, predtým odznelo dielo dva razy v Plzni. Skladateľ si za predlohu zvolil baladu zo zbierky Kytice Karla Jaromíra Erbena, v ktorej dievča tak túži po svojom milom, že sa pri modlitbe k Panne Márii rúha a postihne ju trest - príde za ňou umrlec v podobe jej milého, láka ju v noci do svojho domu, ale to je cintorín a dieča sa od neho oslobodzuje iba ľsťou a vrúcnou modlitbou. Ako aj mnohé iné balady, je aj Svatební košile plná romantickej hrôzy, strachu, napätia a citov. Dievča ostane nažive, iba košeľa, ktorú podľa starodávnych zvykov nevesta šije pred sobášom, je po strašideľnej noci roztrhaná na márne kúsky. Skladba je zvukomalebná, hudba je plná drámy, jej mohutné orchestrálne a zborové party sú veľmi ťažké na interpretáciu, nehovoriac o sólistických partoch, ktoré si vyžadujú nosné hlasy, aby nezanikli v riave hudby. V úlohe milej účinkovala sopranistka Kateřina Kněžíková, sólistka Opery Národného divadla v Prahe, umrlčím - živou mřtvolou - bol tenorista Ľudovít Ludha, sólista Opery Slovenského národného divadla a basbarytonista Adam Plachetka, sólista Viedenskej Štátnej opery, sa ujal postavy rozprávača. Napospol slovanské trio sólistov, žiadané v zahraničí o.i. aj do slovanského repertoáru, ideálne pre toto dielo.

Dvořákovo dielo je naozaj také hutné, že poslucháč má čo robiť, aby rozumel spievanému textu - isteže texty v bulletine i znalosť balád Erbena pomáhajú, ale zážitok je pri porozumení každému slovu oveľa silnejší. Kněžíková má s dielom skúsenosť a jej krásny kultivovaný prejav je chvályhodný, predsa však nebolo vždy možné porozumieť deklamovanému textu. Výrazovo to však bol mimoriadne pekný prejav - v duetách s Ludhom, či v sólach, kulminoval v modlitbách k Panne Márii v závere. Obaja mužskí sólisti si s dynamikou diela dokázali poradiť - prenikavý tenor i zamatový basbarytón.
Vokálno-inštrumentálne diela sa nenadarmo tešia veľkej pozornosti - aj v tomto prípade to bol veľký zážitok, obe telesá podali dobrý profesionálny výkon. Rastislav Štúr demonštroval svoj blízky vzťah nielen k spevu, ale hlavne k českej hudbe a Dvořákovi. Dodával skladbe ťah, stupňoval drámu a všetko robil s ľahkosťou, jemným a plynulým gestom. Za obohacujúce považujem, že Slovenský filharmonický zbor mal možnosť naštudovať dielo s českým zbormajstrom Jaroslavom Brychom a zároveň aj spoločne hosťovať v následnom koncerte v Slovinsku - po dvojici abonentných koncertov v Bratislave putovala Slovenská filharmónia a celá zostava do Ľubľany, kde tento koncert 20.1. zopakovala (Cankarjev Dom).

.