Záštitu nad 58. ročníkom tohto medzinárodného festivalu prevzala ministerka kultúry Slovenskej republiky Silvia Hroncová, ktorá ho spolu s generálnym riaditeľom Slovenskej filharmónie Mariánom Turnerom a francúzskym veľvyslancom Pascalom Le Deunff v piatok 22. septembra 2023 otvorila. Úvodný koncert BHS bol svedectvom pevných stykov Slovenska a Francúzska aj na poli umenia a kultúry.
Slovenská filharmónia má v programe festivalu dôležité miesto, je rezidenčným orchestrom BHS. Predstaví sa na troch koncertoch – úvodnom, záverečnom a na koncerte so svojím aktuálnym šéfdirigentom Danielom Raiskinom.
V spolupráci s francúzskym dirigentom, svojím bývalým šéfdirigentom Emmanelom Villaumom, uviedla na úvod koncertu dielo významného slovenského skladateľa Eugena Suchoňa Kráľ Svätopluk, ouvertura k dráme Ivana Stodolu, op. 10, č.1. Dramaturgia festivalu tým pripomína 115. výročie narodenia a 30 rokov od smrti skladateľa.
Dielo mladého autora už naznačovalo, ktoré témy Suchoňa zaujali a stali sa v jeho tvorbe dominantnými – veľkomoravská tematika bola jednou z nich. Predohra Kráľ Svätopluk bola u Villauma v dobrých rukách. Jeho doménou je práca s veľkým orchestrom, drámou, rád je architektom monumentálnych stavieb. Takou je Kráľ Svätopluk a jej časti počujeme veľmi často ako zvučku prezidenta/prezidentky Slovenskej republiky. Suchoň burácal a publikum ho vnímalo pozitívne.
Jemnosť, plasticitu výrazu a noblesu sme si mohli dopriať, keď znel Koncert pre harfu a orchester c mol od Henriette Renié. Zvukovosťou patrí skladba do 20. storočia, aj keď ostáva romantická a nenačiera do vôd experimentu či atonality.
Zázračné dieťa, dnes svetový harfista Emmanuel Ceysson, vyludzuje z harfy nevídaný, chvíľami priam orchestrálny zvuk. V štvorčasťovom diele bolo toľko pekných tém a motívov, dynamickosť prinášalo striedanie dynamiky a gradácia výrazu. Ceysson bol akoby v inom svete. A jeho hra v spojení s našimi filharmonikmi priniesla veľa emócií. a naplnila každý kút koncertnej siene. Umelec svojou hrou fascinuje, upútava umom, hráčskou zručnosťou a obrovskou energiou, ktorou strháva.
V druhej polovici znela strhujúca Symfónia č. 1D dur Titan Gustava Mahlera. To je tá pravá doména Villauma a v spojení s kvalitným orchestrom, ktorý dlho formoval, dosiahol presvedčivú kreáciu. Mahler je vďačným orieškom, kde treba zvládať veľký aparát a dovoliť jemnôstkam a fioritúram, aby vyzneli plasticky, nežne a dojímavo a aby orchester zaburácal vo svojej plnej zvukovosti a náruživosti. Napätie v sále vrcholilo, publikum počúvalo sústredene a vnímalo drámu tejto hudby, plnej nádhernej hudby naplno.
Fotografie A. Trizuljak a J. Lukáš
