Je až do neba volajúce, ako sa Slovensko správa ku kultúre. Zatiaľ čo Rakúšania, Nemci, ale aj Česi a Francúzi môžu pri dodržiavaní protipademických opatrení zažívať koncerty plným dúškom, u nás sú zatvorené kiná, divadlá, koncertné sály, operné domy, akoby sme sa do nich mali báť vstúpiť. Služby, kníhkupectvá, lyžiarske strediská, hotely, reštaurácie fungujú, hoci kontroly zaočkovanosti nie sú žiadnou samozrejmosťou (sú však v Nemecku, Rakúsku, Francúzsku, kde sa už od leta bez covidpasu neprešmykne nikto ani len na kávičku vonku).
Slovenská filharmónia opäť v pohotovosti a - bez publika. Po vianočnom koncerte 18. 12. 2021 s programom zostaveným z krásnych kolied a vianočných skladieb Andersona, Griega, Schuberta a.i., na ktorom účinkovala Slovenská filharmónia s dirigentom Rastislavom Štúrom, Bratislavský chlapčenský zbor (zbormajstri Magdaléna Rovňáková a Gabriel Rovňák ml.) a spoluúčinkovala mezzosopranistka Michaela Šebestová, sa Reduta rozoznela ďalším zaujímavým a sviatočnou atmosférou naplneným silvestrovským koncertom 31. 12. 2021 (a 2. 1. 2022). A k tomuto koncertu by som sa pár riadkami chcela vrátiť.
Vystúpili Slovenská filharmónia pod taktovkou Petra Valentoviča, Slovenský filharmonický zbor, ktorý pripravil zbormajster Jozef Chabroň a ako hostia sopranistka Eva Bodorová a tenorista Ondrej Šaling, sóla hral o.i. prvý trúbkar Slovenskej filharmónie Rastislav Suchan.
Čo sa u nás, kde sme svedkami zrodu krásnych hlasov, hodí na oslavu konca roka a privítanie toho nového viac ako opera? Tá znela v prvej polovici. A kto iný by mal stáť na čele prvého slovenského orchestrálneho telesa, keď nie Peter Valentovič? Hudobník, ktorého talent a charizma prekračujú rámec všednosti, dnes šéfdirigent opery Štátneho divadla v Košiciach. Veď, práve on stál ostatné roky po boku svetovej Slovenky Edity Gruberovej, ktorej životná púť sa ukončila 18. 10. minulého roka. Škoda, že sme mu nedokázali v hlavnom meste vytvoriť podmienky, aké by si zaslúžil, ale zároveň je potešujúce, že druhá slovenská metropola púta pozornosť Košickej opery aj jeho zásluhou. S menom Edity Gruberovej sa viaže aj sólistka bratislavského silvestrovského koncertu Eva Bodorová. Práve ona stvárnila Gruberovej obľúbenú Elisabettu v opere Roberto Devereux v Košiciach vlani v máji. A samotná Edita jej osobne popriala šťastie a úspech pred predstavením.
Dirigent, orchester a zbor vytvorili v koncertnej sále bez publika takú atmosféru, že to iskrilo dokonca aj pri počítači. Tváre žiarili, umelci si navzájom tlieskali, zaodeli sa do masiek a hrali s energiou, akoby ich počúvali tisíce. Verím a s láskou odporúčam, aby si stream otvorili aj ďalší.
Obľúbený operný repertoár znel pod rukami operného znalca naozaj šťavnato a na svoje si mohli prísť aj vyhľadávači známych hitov, ako predohra k opere Nabucco a zbor Cigánov z 2. dejstva opery Trubadúr Giuseppe Verdiho. Zbor s prenikavými sopránmi a vyváženými hlasovými skupinami predviedol azda najznámejšie Verdiho zbory vysoko profesionálne. Rovnako aj valčík a zbor z 2. dejstva opery Eugen Onegin Piotra Iľjiča Čajkovského. V tomto diele hosťuje zbor vo Viedenskej štátnej opere a rozdáva tam radosť aj ako perfektný herecký tím. V rade Verdiho diel sa zaskvela sopranistka Eva Bodorová v árii a scéne Violetty z 1. dejstva opery La traviata È strano… Sempre libera. Jej sila je nielen v rozsahu a štedrom volumene, ale hlavne vo výraze, ktorý jej dovoľuje aj v koncertnom predvedení árie ukázať, ako postavu prežíva herecky. Táto mladá dáma nie je vo svete opery nováčikom. Je poslucháčkou Vysokej školy múzických umení a absolvovala dvojročný štipendijný pobyt v opernom štúdiu súboru Deutsche Oper am Rhein v Düsseldorfe, má na svojom konte víťazstvá v medzinárodných súťažiach a odvažuje sa zaradiť do svojho repertoáru neľahké postavy. Onedlho sa predstaví aj vo Viedenskej štátnej opere, kde vystúpi ako Kráľovná noci a Konstanze.
Pestrosť zabezpečil tenorista Ondrej Šaling, ktorý má okrem diplomacie vyštudovaný aj spev a po 5-ročnom pôsobení v nemeckom Meininger Staatstheater je od aktuálnej sezóny opäť sólistom Opery SND. V opernej časti spieval áriu Dona Josého kvetinovú áriu La fleur que tu m’avais jetée z 2. dejstva opery Carmen Georgesa Bizeta. Šaling má pekný tenor aj výraz, vo výškach však niekedy musí zatlačiť a potom chýba v prejave potrebná nežnosť. Opernú časť silvestrovského programu uzatvorili Bacchanalia z 3. dejstva opery Samson a Dalila Camilla Saint-Saënsa a Polovecké tance z 2. dejstva opery Knieža Igor Alexandra Porfirieviča Borodina. Pekná dramaturgia.
Druhá polovica koncertu pozostávala z árií zo známych operiet. Do nášho, tak trochu požičaného rakúsko-uhorského sveta ako stvorená. Osobne ma dojala preto, že mi pripomenula detstvo a rad klavírnych výťahov symfónií, opier a operiet, zdedených po viedenskej starej mame. Vyrastala som o.i. aj v obdive k dnes za klasiku považovaným operetám. Keď si ich hoci aj zriedka doprajem, pociťujem to isté dojatie, ako vtedy. A obdiv, voči tým, ktorí ich hrajú, spievajú a aj tancujú. Dnes je to Eva Bodorová. Pod jej výkon sa podpisuje jej viacjazyčnosť a silné korene v stredoeurópskom priestore. Má bezchybné výšky, dobre vedený hlas a bez problémov prechádza z jedného registra do druhého, svoje nadanie využíva s citom a púta aj svojím krásnym zjavom.
Na úvod a záver dostal priestor slovenský operetný bard Gejza Dusík a jeho predohra, zbor Spevokol / Ej, to je mrcha chlap, ktorý nechce tancovať a Slovenský tanec zo 4. dejstva a Pieseň o rodnej zemi z operety Hrnčiarsky bál a aj duet Edmonta a Sylvy Tá modrá ruža vám povie z operety Modrá ruža. Veľkým zážitkom boli zbory a árie troch operetných autorov, ktorých diela sú trvalou súčasťou operetného portfólia. Nechýbal azda žiaden hit.
Potešili vstupný zbor a ária Marice Lustige Zigeunerweisen / Höre ich Zigeunergeigen v podaní skvelej Bodorovej a pieseň Tassila Wenn es Abend wird z 1. dejstva operety Grófka Marica v Šalingovom pôsobivom podaní. Nálada vrcholila v piesni Sylvie Heia, heia, in den Bergen ist mein Heimatland z 1. dejstva operety Čardášová princezná Emmericha Kálmána, v ktorej Eva Bodorová ukázala nielen hlasovú výkonnosť, ľahkosť, bezproblémové výšky, ale znova aj herecký a tanečný talent.
A na rade boli známe melódie Franza Lehára - pieseň Princa Su-Čonga Dein ist mein ganzes Herz z 2. dejstva operety Zem úsmevov bola opäť príležitosťou pre Ondreja Šalinga, pieseň Giuditty Meine Lippen, sie küssen so heiss zo 4. dejstva operety Giuditta pre Evu Bodorovú, nálada sa vystupňovala pri vystúpení sólistov v duete Hany a Danila Lippen schweigen z 3. dejstva operety Veselá vdova a ich obligátnom, ale decentnom valčíku.
Dirigent Peter Valentovič svojím gestom a energiou dokázal s oboma sólistami vytvoriť skvelú atmosféru, na pódiu sa odviazali, pribudli silvestrovské masky a kravaty. Bolo vidieť, že si to všetci užívali tak, ako orchester a zbor a s ním Peter Valentovič, ktorý kráľoval a celému koncertu vtláčal pečať – vysoké umenie, potrebné na interpretáciu opery a operety sa snúbilo s radosťou, optimizmom, jednoducho šťastím okamihu.
