Vďačíme za to skvelej sólistke, prvej harfistke Slovenskej filharmónie Kataríne Turnerovej, Slovenskej filharmónii a švajčiarskemu dirigentovi Kasparovi Zehnderovi. A vďaka video-klenotnici Slovenskej filharmónie si ho môžeme na internete sprítomniť kedykoľvek (viď niž.).
Koncert pre harfu a orchester Es dur, op. 74 Reinholda Glièra odznel v rámci tzv. populárneho cyklu Slovenskej filharmónie. Každý, kto prišiel a mohol naživo obdivovať hru na tento vznešený nástroj, musel mať nevšedný zážitok. Katarína Turnerová je excelentná sólistka. Jej hra je jasná, presná, disciplinovaná, rešpektuje hudobný štýl danej epochy a čo považujem za veľmi dôležité, vyžaruje veľkú emóciu. Má vynikajúcu techniku, hrá uvoľnene, s nadhľadom, disponuje prirodzenou autoritou, pri ktorej sa jej orchester i dirigent nenásilne podriaďujú a spolucítia s ňou.
Skladateľ Reinhold Glière (1875-1956) nie je v našich končinách veľmi známy, aj jeho harfový koncert odznel na Slovensku po prvýkrát. Glière pochádza z Belgicka, narodil sa v Kyjeve a pôsobil v Rusku. Keďže sa rád nechal inšpirovať ľudovou hudbou a tradíciami Ruska, vyhovoval vrchnosti aj po Leninovom prevrate a v ždanovovskej epoche, ktorá nežičila avantgarde. Jeho koncerty pre sólový lesný roh, harfu a violončelo znejú dodnes. A ten harfový je mimoriadne vďačný a harfistami vyhľadávaný. Jeho jazyk je totiž klasický, spevavý a spätý s ruskou melodikou. Na interpretáciu je však mimoriadne náročný. Aby hudba znela ľahučko, treba zvládnuť veľmi rýchle pasáže, behy, pôvabné, ale o to ťažšie a opakujúce sa arpeggio a presadiť sa s nežne znejúcim nástrojom pri orchestri. Skladba je umne napísaná tak, že poskytuje veľký priestor pre prezentáciu virtuozity. Katarína Turnerová jej prepožičala čaro svojej osobnosti a vdýchla do hry veľkú emóciu bez toho, aby to znelo lacno alebo komerčne. V prvej časti nastoľuje melódiu, hudba znie v tradičnej klasickej formovej štruktúre, v druhej znie 6 variácií - sólistka vytvorila mozaiku farebne rôznych nálad a treťou časťou je svižné rondo. V okrajových častiach ukázala umelkyňa svoj temperament a brilantne zvládla náročnú faktúru. V druhej časti jemne jej poéziu. A orchester pod vedením Kaspara Zehndera ju citlivo sprevádzal a viedol s ňou pôvabný dialóg - podchvíľou zneli takmer sólovo klarinet a harfa, hoboj a harfa, či violončelo a harfa alebo spevavé lesné rohy.
Katarína Turnerová je absolventkou žilinského Konzervatória a Akadémie múzických umení v Prahe. Po 5-ročnom pôsobení v Symfonickom orchestri Československého rozhlasu v Bratislave je od roku 1995 sólovou harfistkou Slovenskej filharmónie. Žiarila aj v druhej polovici koncertu - v obľúbenej Šeherezáde, symfonickej suite, op. 35 Nikolaja Rimského-Korsakova. To už zo svojho miesta v orchestri Slovenskej filharmónie.
Na úvod koncertu zaznela predohra k Rossiniho opere Semiramis, s obľubou uvádzaná na koncertných pódiách. Škoda drobných prehreškov dychov, našťastie v Glièrovi, ani v Šeherezáde hráči problém nemali. V Šeherezáde sa popri orchestri zaskvel koncertný majster Jarolím Emmanuel Ružička. Pre orchester bola peknou príležitosťou podať profesionálny výkon vo všetkých nástrojových skupinách. A dirigent ukázal, prečo je v Čechách taký obľúbený - je kvalitný profesionál, pre svoju koncepciu nadchne hráčov a v popredí je služba hudbe. Po pôsobení v Pražskom komornom orchestri je dnes šéfdirigentom orchestra v Hradci Králové a zároveň pôsobí aj ako umelecký vedúci festivalu Murten Classics a hudobný riaditeľ Centra Paula Klee v Berne. K početným hosťovaniam vo svete pribudla o.i. aj La Scala. Slovensko je teda vo výhode - vie získať kvalitného hosťa, pôsobiaceho neďaleko u našich západných susedov.
