Karetkovanie, tkanie na kartičkách, tableweaving, Brettchenweben.... je naozaj stará technika, ktorú poznali už v starom Ríme. Je rozšírená po celom svete. Zaraďuje sa medzi predtkáčske techniky. Robia sa ňou pásy so vzormi, ktoré sa používali na olemovanie odevov. Veľmi rozšírená bola v 17. stor. .
Používaju sa na ňu najčastejšie kartičky so 4 otvormi, ale robí sa aj na kartičkách s 3, 5, 6 otvormi. Kartičky môžu byť z kože, dreva, kosti, papiera, kovu, PVC. Najstaršie sa našli keramické.
Priadza sa používa najčastejšie vlna, ľan, bavlna, hodváb. Do kartičiek sa navlieka dvoma spôsobmi buď zľava - typ S alebo zprava - typ Z. Jeden koniec priadze sa upevní napríklad o kľučku a druhý o opasok. Pohybom tela prácu napíname. Na dlhé pásy sa používa stužkový stav viď vo fotogalérii. Kartičky môžu byť uložené SSSSSS alebo ZZZZZZ, ale vtedy sa tkanica krúti. Preto sa zvykne uložiť napr. ZSSSSSSSZ alebo SZSZSZSZ, SSSSSSSSSZZZZZZZZ.
Pre vzor je dôležité poradie navlečenej priadze a smer otáčania kartičiek. Taktiež počet kartičiek ovplyvňuje vzor, ale aj šírku tkanice. Úzke sa robia obvykle na 6-10 kartičkách v závislosti od hrúbky materiálu a široké sa robili aj na 200 kartičkách. Našla sa textília z Afriky zošitá z 3 pásov o rozmeroch 218 x 518 cm. Každý o šírke približne 70 cm. Na jeden pás bolo použitých viac ako 350 kartičiek.
Vzory sú najčastejšie geometrické, ale robili sa aj figurálne, písmenkové.
Prikladám ilustračné stužkového stavu zo stránky http://www.brettchenweber-shop.de/
