Milujem tie dni keď idem pod zem. Neviem to vysvetliť slovami ten pocit je neopísateľný. Buď ho milujete alebo nie...
No, ale aby som začala pekne od začiatku. Keďže Vy ste so mnou ešte pod zemou ešte neboli je nutné vysvetliť pár veci. Zhrniem len to najnutnejšie lebo ostatné sa dozviete postupne na našich potulkách.
Vždy pred prieskumom je nutné si prichystať výbavu, ktorá zodpovedá náročnosti výpravy. Tento krát ide o nenáročná prieskum nieje tu voda ani zliezať sa nebude. Pri poslednej návšteve bola baňa v celku suchá a vzduch bol dobrý. Pobalím len to najnutnejšie. Zapaľovač ako indikátor kyslíka vo vzduchu alebo sviečka. Nehodno zabudnúť prilbu, rukavice a svetlo. To je základ bez ktorého sa nepohnem. Bezpečnosť nadovšetko. Balím ešte niektoré veci na prezlečenie lebo tieto výpravy sa nikdy nezaobídu bez toho aby sa človek zašpinil. Ešte voda a niečo pod zub uvidíme ako dlho bude trvať výprava a predsa nechcem zomrieť od hladu :) Pobalené môže sa vyraziť.
Nebudem Vás zdržiavať nudnými detailami o presune a pod. Po krátko presune autom a sme sa po svojich vybrali a miesto určenie. Príroda je tu naozaj nádherná. Milujem túto lúku je ako z pozadia na PC. Tie dokonalé scenérie čo tu sú a čo dokáže príroda vytvoriť sú nádherné. Je jedinečné ako dokáže byť na jednom mieste a s odstupom pár hodín dokáže byť úplne iné a predsa také isté. Dobre Gerta už sa prosím nerozplývaj toľko, hovorím si sama sebe. Dosť fučí a aj moji spolu prieskumníci by sa už chceli pohnúť, lebo im nieje zrovna najteplejšie. Dnes pod zemou bude teplejšie ako vonku.
Po 30 mi chôdze sme prišli na miesto určenia pred portálom štôlne sme vyrušili pár srniek. Nasadili sme si prilby a rukavice, skontrolovali baterky v čelovkách a vydali sa na prieskum. Hneď na začiatku nám baňa pripravila krásnu ľadovú výzdobu. Veď posúďte sami. Je to nádhera :)
Baňa nás prekvapila, tento krát bola vlhkách viac ako pri poslednej návšteve a aj blata bolo viac. Nevadí ako sme poskákali ako žabky po kamienkoch a presunuli sa k závalu. V bani a k bani treba mať rešpekt. Pokiaľ sa k nej správate s rešpektom tak sa správa aj ona k Vám. Sú ale Ľudia čo si myslia, že chodenia po štôlňach je strašná sranda a myslia si bane s zábavnými parkmi a podobne. Aj v tejto bolo taký pár a spôsobili zával ktorý teraz musíme preliezať a nieje to sranda.
Po prekonaní závalových prekážok sa nám otvorila prekrásna chodba. Milujem to! Milujem tú vôňu. Ľudia by povedali že je to potuchlina a aj je :) Mne to ale vonia. Zbožňujem to ako vonia baňa. Dnes je tu naozaj teplejšie ako vonku. Dnes sme sa sem prišli zohriať. Už po prvých metroch nám baňa ukazuje svoje krásy. Vápencovú výzdobu. Ako prvé je jazierko s banskými perlami.
A hneď za ním krásna výzdoba na stenách
Konečne to prišlo. Po prekonaní ďalších metrov sme prišli k suchej murovanici. Sú to steny z hlušiny. Tieto steny ukladali profesnej starší baníci ktorý už nemali toľko energie ako mladší baníci. Vypĺňali nimi vyťažený priestor v bani, aby nemuseli hlušinu vynášať von. Tu je úplne dokonalá ukážka ich práce.
Mňa nikdy neprestáva udivovať to aká dokonalé práca to je. Drží to už stovky rokov. Voľakedy mali všetko premyslené. Všetko čo robili robili tak že to dávalo zmysel a logiku. Robili to tak aby to vydržalo, aby si ušetrili robotu. Bola to ťažká práca. Napriek všetkému tí ľudia to robili precízne. Trvalo to roky ale ich prácu môžme obdivovať ešte dnes. Sledujte ako sú tie steny rovné. Keď sa zamýšľam nad Tým ako fungujeme teraz, tak si hovorím, že ako ľudstvo myslením cúvame a nenapredujeme... Aspoň ja mám ten pocit. vnímam to tak že voľakedy sa všetko robilo trvácne tak aby to vydržalo čo najdlhšie a to sa netýka len bani ale aj budov, nábytku a celkovo by som povedala. Táto spotrebná doba keď sa chrli toho veľa. A stále potrebujeme kupovať niečo nové a nevydrží to nič ma po pravde unavuje. Je pravda ja som dosť introvert a individualista. Prevažnú väčšinu svojho času trávim sama v prírode alebo pod zemou ale mám iba malý okruh ľudí s kt. toto absolvujem. Gerta, STOP! Dosť bola mudrovanie. Poďme sa ešte pokochať tou krásou ktorá sa nám tu odkrýva.
Po tom čo sme úpadnicou zišli cca 80 výškových metrov na spodnejší obzor, sme v chodbe objavili na stene nápis presnejšie rok 1882 a to už baňa bola dávno činná. No sami posúďte či to nieje fascinujúce.
Sú tu krásne vyukladané chodby. Tie klenby sú z môjho pohľadu jedinečné. Každý kameň tu má svoje miesto a nieje tam použitý žiadny cement ani betón a drží to dokonale. Moja hlava nevie spracovať to ako to dokázali spraviť, tak že to stále drží. Naozaj to mali premyslené do bodky. Boli to majstri svojho remesla.
Skladám pred ich prácou pomyselný klobúk. Pán Naftár čo je dnes so mnou na prieskume už má na dnes dosť a preto pomaly zahajujeme výstup. Priznávam, že nám s Netopierom sa ešte nechce. Vydržali by sme tu byť celý deň. Ja určite! Neviem Vám vysvetliť prečo, ale cítim sa tu ako doma. Napriek tomu, že baňa dokáže byť zradná cítim sa tam bezpečne a milujem také miesta z ktorých dýcha história. Cítim to tak že keď sa dotýkam tých stien a nasávam tú baňu tak sa aspoň trochu spájam s históriou a so životom ktorí tam bol.
Som také veľké-malé dieťa, Indiana Jones ale ja som Gerta von SUBA.
Po tri a pol hodinách pod zemou sme vyfárali na svetlo sveta. Pán Naftár a ja sme sa prezliekli. Boli sme ako prasiatka ufúľaný. Netopier sa neprezliekal. On vždy aj napriek plazeniu sa preliezaniu závalov a pod vždy zostane čistý. Neviem ako to ten Netopier robí ale vždy je čistejší ako ja aj napriek tomu že ja som mala veci na prezlečenie :) je to jednoducho Netoperova super schopnosť zostať čistý za každých okolnosti. Zbalený a celkom čistý sme sa pobrali domov. Pekný deň za nami. Teším sa na ďalšie potulky. Na záver Vám pridávam ešte foto Viktora.
Lúčim sa s Vami priatelia a teším sa že sa budem môcť s vami znovu podeliť o zážitky jednej permoníčky.
Zvŕš a Zdar Boh.
