Keď som sa spoznala som svojim priateľom z Južnej Kórey, chcela som ho trochu motivovať. Uzavreli sme akýsi pakt, že on sa bude učiť slovenčinu a ja zase kórejčinu. Vtedy som nevedela však do čoho idem. Keď som si googlila kórejské vety, Google translator mi vždy vyhodil vetu s úplne inou koncovkou. Až o dva týždne som zistila, že kórejčina je takvzaný honorifický jazyk a má až sedem úrovní. V kórejčine sa teda nevyká, ale sa tvorí veta v rôznych úrovniach, ktoré závisia od toho, v akom blízkom vzťahu som s človekom, s ktorým sa rozprávam. Slovo „ja“ sa dá povedať dvoma spôsobmi: „Naneun“ (nanen). ale aj „Jeoneun“ (čonen). „Naneun“ používam, ak sa rozprávam s kamarátom a „Jeoneun“ ak s niekým, ktorí je starší ako ja alebo ho nepoznám. Tým pádom to vyzerá ako keby som vykala sama sebe. Starší človek má právo používať iné honorifické úrovne ako ja, ktoré sú menej formálne, keď hovorí so mnou.
Napríklad veta „ľúbiť ma“ sa dá povedať niekoľkými spôsobmi – saranghae, saranghaeyo, saranghamnida, kde saranghae je najmenej formálne a saranghamnida najviac.
Takisto kórejčina má aj niekoľko druhov záporov, ktoré veci ešte viac komplikujú. Najľahšie sa učí neformálny jazyk, lebo v ňom sa koncovky niekedy úplne vynechávajú, a tak vety znejú krátko a ľahko sa pamätajú.
Kórejčina taktiež (ak hovoríme o kórejčine z Južnej Kórey) prebrala veľa slov z angličtiny. Napríklad slovo kiss, orange, radio, game, news, apartment sa prebrali z angličtiny, ale vyslovujú sa niečo ako kisú, orendži, gejm, ňusú, apatú. Takýchto slov je v kórejčine veľmi veľa. Samozrejme Severokórejčania tieto slová nepreberajú a zachovávajú si buď pôvodné slová alebo vytvoria nové.
Kórejčina nemá niektoré písmena ako „f“ a „v“ a tak ich zamieňa za „p“. Takže namiesto fork (vidlička) hovoria „pokú“ a ja nie som Viera, ale Piera. Tiež „l“ sa niekedy číta ako „r“, hlavne keď sa spodobuje, ale nikdy sa nespodobuje na konci slova. To som si uvedomila až keď priateľ mal ťažkosti vysloviť slovenské vety ako Dobrý večer a Nazdar. Namiesto toho povedal "dobrý veče-r" a "nazda-r" so značnou prestávkou a znelo to tak trochu komicky. Samozrejme moja výslovnosť kórejčiny tiež musí byť niekedy komická, keďže som absolútny samouk.
Po troch mesiacoch tohto zaujímavého jazyka som si to v hlave konečne upratala. Myslím si však, že priateľ čo sa týka učenia slovenčiny je v oveľa ťažšej situácii. Skloňovanie je predsa skloňovanie. Vopred chcem upozorniť, že tento článok je len mojím osobných pohľadom na vec. To znamená, že nie som žiadny lingvista, ani nemám vyštudovanú kórejčinu na Komenského.
>>> Páčia sa ti moje články? Daj mi LIKE na Facebook a sleduj tam moje každodenné updaty
Chcete vedieť ako táto reč vôbec znie? Tu si môžete pozrieť krátke video, ktoré vás naučí základné frázy (neformálny jazyk):
