Môj priateľ z Južnej Kórey žije na Slovensku už skoro šesť rokov. Keď si chcel založiť firmu jeho účtovník mu povedal, že bude potrebovať kópiu registra trestov, ktorý dostane na počkanie na pošte. Došiel tam a pani za okienkom mu vyhotovila papier na počkanie. Keď však sa dobre naň pozrel, zistil, že občianstvo bolo udané ako Kórejská ľudovodemokratická republika. S hrôzou pribehol naspäť k okienku a snažil sa pani vysvetliť: "Toto je Kim Jong Un republika..." Pani sa pousmiala a vysvetlila mu, že slovenský systém v počítači jej dal na výber buď z KĽDR alebo z nejakého Amerického vojenského teritória na území Južnej Kórei. Južná Kórea ako taká v systéme nebola. Keď zavolal Kórejskej ambasáde, nechceli mu veriť až kým im neposlal kópiu cez email. Trochu som sa smiala a zavtipkovala som, že možno Severná Kórea zabrala za posledný týždeň územie, z ktorého pochádza a preto to pani označila za KĽDR.
Pre Juhokórejčananov bola Severná Kórea tabu veľa rokov
Veľmi dlhú dobu Severná Kórea bola pre Južnú Kóreu tabu, nikto o nej nehovoril, ani nechcel hovoriť. Už od Kórejskej vojny (1950-1953) je Severná a Južná Kórea v pasívnej vojne. Počas tejto doby mnohí juhokórejskí, japonskí, ale aj americkí občania boli unesení do Severnej Kórey. Známy je prípad Megumi Yokoty, ktorá ako trinásťročná bola v roku 1977 unesená z japónskeho južného pobrežia a nikdy sa nevrátila. Severokórejská vláda nakoniec priznala, že dievča spáchalo v Severnej Kórei samovraždu.
V roku 1978 bola tiež unesená juhokórejská herečka Eun-hee Choi počas návštevy Hong Kongu. O šesť mesiacov neskôr jej bývalý manžel Sang-Ok Shin bol tiež unesený, keď pricestoval do Hong Kongu a snažil sa ju tam vypátrať. Kim Jong-Il mal záľubu v produkcii filmov, no nemal nikoho v celej krajine, kto by vedel natáčať kvalitné filmy. Chcel aby aj jeho filmy v Severnej Kórei boli na svetovej úrovni. Eun-hee a Sang-Ok žili osem rokov v Severnej Kórei a točili filmy pre Kim Jong-Ila až do roku 1986, keď ušli. Podarilo sa im požiadať o azyl počas Viedenského filmového festivalu, kde boli vyslaný Severokórejskou vládou.
V roku 1987 vybuchla nálož v lietadle patriacej Korean Air letiaca z Iraku do Seoulu. Za útok bola zodpovedná severokórejská vláda. Bola to medzinárodná tragédia. Útoky a únosy sa nediali iba v 80-tych rokoch, ale dejú sa aj dnes. Nesmieme napríklad zabudnúť na prípad dvadsaťdvaročného Otta Warmbiera, ktorý bol zadržaný na 17 mesiacov v Severnej Kórei za krádež propagandistického plagátu. Domov do USA sa vrátil v kóme a 19.júna 2017 zomrel.
Ako Južná Kórea vníma Severnú Kóreu dnes
Prednedávnom Južná Kórea začala vysielať televíznu show: "On the way to meet you" (Na ceste ťa stretnúť). V tejto vystupujú severokórejskí utečenci a hovoria o svojom živote v Severnej Kórei. Príbehy sú tak smutné, že žakoniec oni a aj celé publikum sú dojatí k slzám. Vyzerá to tak, že Južná Kórea konečne pochopila, že integrácia a súcit sú najlepším riešením. Takisto pre Severokórejčanov je dôležité spoznať život mimo propagandy. Veľa Severokórejských občanov sa rozhodne utiecť zo Severnej Kórey hlavne preto, že uvideli nejakí juhokórejský film a zistili, že propaganda v ich krajine nie je v súlade s realitou.
>>> Páčil sa ti článok? Klikni sem, daj mi LIKE na facebooku a tak sleduj moje každodenné updaty <<<
Časť z Juhokórejskej show "On the way to meet you", ktorej hlavnými hosťami sú Severokórejčania (s anglickými titulkami):
O verejných popravách v Severnej Kórei:
Na akých autách sa vozí Kim Jong Un?
Zdroj:
https://en.wikipedia.org/wiki/North_Korean_abductions_of_Japanese_citizens
https://en.wikipedia.org/wiki/Abduction_of_Shin_Sang-ok_and_Choi_Eun-hee
