Nepatrímmedzi ľudových zabávačov a rozprávačov vtipov a sama mám veľkýproblém si akokoľvek úžasný vtip zapamätať. Rada sa však na dobrom vtipezabavím, aj keď donedávna sa mi zdalo nespravodlivé, že si to odnášajú najmäpolicajti a blondínky. Vždy som tvrdila, že práve policajti musia byťvzdelaní ľudia a mala som názor, že mladá generácia policajtov je tohodôkazom, a že chudáci si to vtipkovanie a predsudky na ich účetnezaslúžia. Do podobnej kategórie spadali u mňa aj blondínky. Podľa všemožnýchvýskumov sú to jemnejšie stvorenia a nemali by sa na ich účet vyslovovaťniekedy až tvrdé prirovnania, vtipy a podobne.
Ja by somsi za takýmto názorom určite vytrvalo stála, len to by sa mi v životenemohla vyskytnúť jedna „zázračná" dvojica. Spomeňte si na všetky vtipy, čo steuž o policajtoch a blondínkach počuli. Máte? Fajn. A teraz sipredstavte dvojicu zloženú z policajta a blondínky policajtky.K tomu už len ako perličku spomeniem, že zaručene blonďavá policajtka je Košičanka(aj o východniaroch je veľa vtipov). A práve pri tomto stretnutí sompochopila všetky tie vtipya absurdnosti.
Policajt má vždy pravdu
U spomínanejdvojice je vrchol drzosti, myslieť si, že by sa mohli mýliť. A už vôbec sanemýlia v súkromí. Zaručene blonďavá policajtka podkutá právnymi útržkamia citáciami z Občianskeho zákonníka má predsa vždy pravdu. Veď sa ajčo-to naučila z trestného práva počas školských čias. Takže darmo, žereálne fakty a daná situácia vypovedá o opaku. Policajt, ktorý má zasebou svoju policajtku má pravdu. Zelené zmýšľanie pravdepodobne ovplyvnenévýparmi z peroxidu je vždy objektívne a za každých okolností neomylné.
Policajt má vždy na všetko právo
Keď vámzačne policajt nadávať v službe, odpíšete si číslo alebo menoz visačky (teraz presne neviem, čo tam majú) a vec je vybavená. Alesyndróm zelenej u našej dvojice pretrváva aj mimo práce. Tam si človekčíslo neodpíše. Po pár nadávkach a neslušnom chovaní ten slušnejší ainzultovaný mávne rukou. Problém je, keď peroxidové výpary a zelenýsyndróm a pocit, že majú na všetko právo, začnú pôsobiť neustálea s našou dvojicou sa už nedá normálne rozprávať ani dohodnúť. Čo natom, že zákony a práve tak často citované úryvky z jednotlivýchparagrafov Občianskeho zákonníka z úst jemnejšieho blonďavéhostvorenia, vôbec neplatia.
Mohla bysom takto písať o všetkom, oni totiž, akoby nežili v normálnom svete,všetko môžu, na všetko majú právu, všetko, čo robia, robia správne a nikiný nemá pravdu. Oni sú strašne sebavedomí a neomylní, za každýchokolností sa snažia o zmier a slušnosť.
Bohužiaľ,zelená niektorým dáva až priveľké sebavedomie a možno aj pod vplyvomperoxidových výparov majú pocit, že odznak a zbraň za opaskom im umožňujevšetko, či už zákonne alebo nezákonne, oprávnene alebo neoprávnene.A práve preto kolujú medzi nami všetky tie vtipy.
Stáleverím, že je v skupine policajtov a blondíniek viac tých vzdelanýcha inteligentných, ale výnimka, v tomto prípade, dve výnimky, potvrdzujúpravidlo. Ja sa budem teraz už s oveľa väčšou chuťou zabávať na blondínkovýcha policajných vtipoch, pretože už presne rozumiem o čom hovoria.
