Neviem ako Vás,ale moju osobu takéto spôsoby vrcholne vyvádzajú z rovnováhy. Stalo sa mito už nespočetne veľakrát, no minule mi to dvihlo tlak asi najviac.
Po náročnom dni sombola na ceste domov zo školy, unavená, mrzutá, jediné na čo som v tejchvíli myslela bolo jedlo a spánok. Len tak si idem po chodníkua z vedľa stojaceho robotníckeho auta sa niekto ozve: ,, slečna,nechceš sa previezť?“ No asi odpadnem..“On“ sa ku mne ozval.. “Už letím“,myslím si. Hlupák. Mala som sto chutí prísť k tomu blbcovi a vylepiťmu. Neviem čo tým sledoval a čo si dokazoval, ale mne ukázal len svoju doočí bijúcu hlúposť. Už naozaj neviem, čo si mám o takýchto prejavochmyslieť. Tí dotyční to myslia naozaj vážne, niečo si dokazujú, alebo si lenrobia srandu? Jedna horšia predstava ako druhá. Ak by to náhodou aj myslelivážne, to si fakt myslia, že sme natoľko blbé (poniektoré možno..ale tých jeminimum), že od toľkej „miloty“ a „sympatie“ im skočíme okolo krku?? Ak je to náhodoutakto, mali by čo najskôr navštíviť psychológa, lebo toto nie je zmýšľanie rozumnejbytosti. Ak je to myslené ako vtip, no dovoľte..nemám záujem byť terčomposmechu nejakého negramotného úchyla, ktorý nevie ani do 5 narátať. Takétospôsoby prejavovania „náklonnosti“ považujem za najúbohejšie čo existuje. Kebyto aspoň podvihlo sebavedomie, ale kdeže, práve naopak.. O nejakompríjemnom pocite sa absolútne nedá hovoriť. Skôr cítim poníženie. Akoby sombola nejaká ľahká žena z ulice na ich úrovni. Možno by niekto povedal, žeje to z mojej strany prehnaná reakcia, no čo mám so sebou robiť keď ma totak vytáča. Príjemný úsmev vie vždy potešiť, ale takéto nemiestne poznámkyurážajú. Veď podobné kaleráby tlačia do hlavy každej druhej ktorá prejde okolo.Stačí, že dievča nejak vyzerá, nemá práve 200 kg, odpudivý výraz tváre a jeto tu. Že majú tí ľudia v sebe toľko drzosti. Obdivuhodné. A tonehovorím o poznámkach typu: ,,tak by som ťa po...“ no fuuuj..čo sú to zaľudia? Kde to žijeme? Kto toto vypustí z úst, nemôže byť človek, alezviera. Hnusák, ktorý celé dni nič nerobí len hľadá spôsob uspokojenia fyzickýchpotrieb svojho úbohého tela. Človek už nemôže ani v kľude vyjsť na ulicubez toho, aby sa nestretol s niekým podobným. Niekedy sa samú seba pýtam,či ešte vôbec žijú na tomto svete nejakí inteligentní, civilizovaní ľudia..väčšinoutotiž vidím len tých „druhých“, ktorých akoby z neba zhadzovali. Našťastiemám priateľov a viacero známych, ktorí mi dokazujú, že rod normálnezmýšľajúcich ľudí ešte nevymrel.
A čo vidina budúcnosti? Zahoďme tieružové okuliare =) Lepšie naozaj nikdy nebude.
