Na tieto, určite zaujímavé, krásne časy si síce veľmi nepamätám no na niektoré osôbky sa proste nedá zabudnúť. Vlaďka. Moja prvá najlepšia kamarátka. Vždy som si ju „kupovala“ cukríkmi a ona mňa svojou super mäkkou vodnou bábikou. Práve s ňou som začala objavovať tajomstvá kuchárskeho umenia v našej hračkárskej kuchynke škôlky. Náš vzťah pretrval aj po nástupe na základnú školu. Netrval však dlho, lebo Vlaďka sa o pár rokov na to presťahovala a už sme sa nevideli.
Po odchode Vlaďky nastalo po zvyšné roky základky búrlivé obdobie. Začala som sa kamarátiť s Julkou. Bol to fakt intenzívny vzťah. Môže za to naša spoločná láska k zvieratkám. Po čase ma však Julka akosi prestala baviť a začala som sedieť so Zuzkou. Zuzka však o rok na to prestúpila na inú školu, a tak sme nemohli ďalej rozvíjať náš začínajúci vzťah. Prišla Katka. Tiež zbožňovala zvieratká. To bude paráda! No bola dosť tichá a ja som sa chcela baviť.. A tak som spoznala Denču. Bolo to osudové kamarátstvo! Až kým... sme sa raz nepohádali a mojou najlepšou kamoškou bola Nikola. Lenže aj s tou sme sa potom pohádali, a tak dostala druhú šancu Deni. A potom Nikola..a potom Deni...
Stredná. Spoznala som kopec úžasných ľudí. Hlavne troch. Teda tri. Pravé kamarátky. Vždy ma vedeli podporiť keď sa mi nedarilo a bola som smutná, zažili sme spolu kopec srandy a preflákaných piatkových nocí. Postupne sa k nám pridávali ďalší a ďalší skvelí ľudia až kým sme nevznikli MY. Jedna veľká rodina. Trávili sme spolu kopec času. Piatky, chaty, koncerty, festivaly... Mala som pri nich pocit, že aj keď im o polnoci zavolám, že som smutná a potrebujem rameno na vyplakanie, nenechajú ma v štichu a budú za mnou utekať.
Vyrástli sme. Našli sme si priateľov. Nie všetky, no takmer všetky zo zakladajúcej zostavy. Už sa nám akosi nechce chodiť v piatky do mesta. Zábavu hľadáme inde ako pri pivku na lavičke v parku a svetiel prichádzajúceho policajného auta. Po ťažkých dňoch v našich nových vysokých školách sme rady keď môžeme zaľahnúť s našimi chlapmi pod perinku a v kľude domova pozerať film. Keď sa aj všetky stretneme pri príležitosti narodenín niektorej z nás, každý sa niekam ponáhľa, odchádza. Už to nie je to čo kedysi. Žiadne hurónske smiechy, nekonečná energia a chuť skákať a baviť sa až do rána. Vieme sa zasmiať, zabaviť, no stále častejšie riešime smútok, zlé nálady a pod. Zmenili sme sa. Všetky. Už nemám pocit, že by sme pribehli za sebou aj o polnoci ak by sme mali nejaký problém. Už sa nevieme úprimne a otvorene porozprávať o našich každodenných radostiach a problémoch.
Dúfam, že ešte objavíme stratenú silu našej partie a vydáme sa na ďalšie roky plné zábavy. Veď sme mladé, musíme žiť!
A tiež verím, že znovu nájdem tie skvelé osôbky, alebo aspoň jednu z nich, s ktorou budem môcť raz v budúcnosti riešiť prebaľovanie a neposlušného manžela ;)
