Všetko naplánované do posledných detailov, už len nákup životu nevyhnutných potravín (chľast, brzda..no dobre, aj nejaké jedlo) a sme vyzbrojení, pripravení na odchod. 2 večery pred dňom D som sa strašne začala tešiť na skvelú zábavu so super ľuďmi. Skúškové, obdobie plné driny, predo mnou, a tak som v kútiku duše dúfala, že aspoň spomínaná chata zaženie moje stresy a konečne sa do sýtosti vybláznim. Hmm.. stalo sa asi to, čo vždy, keď sa na niečo neuveriteľne teším..
Sobota, 19:00, idem von, cítim sa síce trošku čudne, no nič to predsa nemôže byť, veď len teraz som sa doliečila antibiotikami a myslela som si, že tej chorobe už dávno odzvonilo. Zoberiem si pre istotu paralen, ten (takmer) vždy pomôže mojej biednej imunite. Odchádzam. O pár hodín ma už priateľ vykladá pred dverami bytu, ledva stojím na nohách, mám pocit ako by cezo mňa prešiel parný valec. Hneď mi bolo jasné, že z mojej vytúženej silvestrovskej zábavy bude posteľ a teplý čajík. Zaliali ma slzy. Poviete si, blbosť, no mne to prišlo v tej chvíli strašne ľúto. Nešlo len o samotné oslavy konca roka.. smutno mi bolo hlavne z dôvodu, že sme tam s priateľom mali osláviť naše výročie. Padám do postele, teplomer ukotvil na čísle 39. „Skvelé“. Toto do dvoch dní určite neprejde, poznám svoj organizmus. Čo už, ostáva mi jedine zmieriť sa so vzniknutou situáciou.
Plán B – Silvester oslávime s priateľom u mňa doma, v spoločnosti čajíka a teplej deky, keďže už aj naňho lezie nejaký hnusný bacil.
Pondelok ráno – zobúdzam sa na hlasy mojich rodičov, ktorí sa zjavne hádajú. Sluch ma neklamal. Super. Lepší čas si na hádku fakt nemohli vybrať. Čo čert nechcel, aj my s frajerom sme sa pohádali =( Keď sa sype, tak poriadne... každý v mojom okolí smutný so zlou náladou..horší koniec roka som ešte nezažila.
Celé poobedie som tŕpla ako to všetko nakoniec dopadne. Nie som síce poverčivá, ale predstava, že by sa malo naplniť „Ako na nový rok, tak po celý rok“ mi naháňala zimomriavky.
Chvalabohu, skončilo sa to happy endom =) My sme sa uzmierili, aj rodičia sa ukľudnili, konečne vytúžený pokoj.
Oslavovali sme síce len dvaja, nie 22 ako to bolo v pôvodnom pláne, neboli sme na chate s alkoholom, hurónskym smiechom a petardami, ale doma v teple s čajíkom a kávou, netancovali sme, neskákali, nespievali, len sme sa v kľude rozprávali, vychutnávali si, že sme spolu a bolo nám taak pekne =)
