Lietadlom je todrahé
Dvadsaťdvahodinovácesta autobusom z Bratislavy priamo do Vilniusu nemenovanou spoločnosťou, ktorúsilne neodporúčam. Za veľa peňazí nieže málo muziky, ale aj doplácanie zabatožinu. Takto sa v nedeľu začal môj pobyt. 2. septembra ráno ma nastanici čakala mentorka. Pre nezainteresovaných v skratke vysvetlím.Vo viac ako 30 krajinách Európy pôsobí organizácia ESN (ErasmusStudent Network), ktorej cieľom je podporovať a rozvíjať študentskémobility. Okrem iného, náplňou práce mladých dobrovoľníkov je organizovanieaktivít, výletov a možností využitia voľného času pre „erazmákov“ (sociálnyerasmus, vyučovanie jazykov). Nuž a zahraničný študent má možnosť požiadaťo mentora spomedzi členov ESN. Mentor je nápomocný ešte pred príchodom dokrajiny, čo určite ocenia tí, ktorí ešte nikdy neboli za hranicami domova.
Welcome toLithuania
Odpondelka začal tzv. orientačný týždeň, počas ktorého máte možnosť navzájom sapozoznamovať, polámať ľady, prejsť si mesto. Čo ja osobne považujem za najväčšieplus bol kurz litovčiny. Za dva týždne z vás nikto neurobí „nejtif spíkera“, ale ten pocit blaženosti, keď si viete objednať cepeliny alebo kvas zato stojí. A ak už nič iné, „Aš nesuprantu lietuviškai“ ľudia pochopia a prepnúna ruštinu.
Tusa dostávam k jazykovej spôsobilosti Litovčanov. Vo Vilniuse, ako v takmerkaždom hlavnom meste (Bratislava je iná kapitola - po všetkých stránkach), byste nemali problém. Mladí ľudia hovoriaci po anglicky sú samozrejmosťou. Staršiepanie v Kioskoch sa snažia, poväčšine rozumejú. V prípade, že nejakýmzázrakom hovoríte po rusky, máte vyhraté. Od začiatku ma strašili s tým,že sa radšej nemám chváliť svojou (chabou) znalosťou ruského jazyka. Litovčaniaich (pochopiteľne?) neznášajú. Asi som mala doteraz šťastie, ale daný mýtus nemôžem potvrdiť.Základne frázy ruštiny používam takmer denne (aby sa mi opäť v obchode nestalo,že namiesto mlieka kúpim kefír) a ľudia sú radi, že si môžeme navzájomporozumieť.
Netreba saostýchať, zábrany nech idú bokom
Čosa týka zahraničných študentov, ich úroveň angličtiny sa navzájom diametrálne odlišuje.Z doterajších pozorovaní môžem tvrdiť, že Nemci skórujú. Na mojeprekvapenie, východná Európa a Ázia je na tom tiež veľmi dobre a uvedomujesi dôležitosť svetového jazyka. Hoci do diskusie o kvantovej fyzike alebomikrobiológií by som sa veľmi rada zapojila, so svojou angličtinou by som neprispela. Popravde ani s vedomosťami, čo sa daných odborov týka. Inakvšak problém nemám. Niežeby moja angličtina bola tip-top, na škole vás hovoriťnenaučia. Ja som však názoru, že každý kto sa jazyku aspoň trochu venoval,rozprávať vie. Potrebné je prestať rozmýšľať, či je dané slovíčko správne, čisa na mne nebudú ostatní smiať a či vetu dopoviem dokonca. Ak sa ajzasmejú, zasmejte sa tiež a ideme ďalej. Ja sa tiež smejem na španieloch,ktorí akoby prerobili Štúrovo pravidlo na „čítaj ako píšeš“.
Tumi prichádza na um krásny moment z minulého týždňa. Po tom ako z každejstrany počúvate, že váš prízvuk je čisto východoeurópsky (slovenčinu milujem,ale mojím najnovším cieľom je zbaviť sa ho), sa vás Číňanka opýta, či ste boliv zahraničí dlhšiu dobu, lebo zniete ako Američanka. Tak to je viac ako balzam (nemyslím lotyšský likér) na dušu.
Ja asi nebudem typický erazmák, prišlasom sem študovať
Stereotyptvrdí, že štúdium určite nie je naša priorita No.1. Ak si však udržíte balans,nebudete sa sktriktne vyhýbať párty a zároveň si potykáte s knižnicou,môžete vyťažiť zo zahraničnej skúsenosti maximum. Aspoň ja dúfam, že okremnezabudnuteľných zážitkov si so sebou odnesiem aj prínos do môjho vedomostnéhoportfólia a zužitkujem ho v budúcnosti na trhu práce. Mám rada svojeružové okuliare a život je s nimi prijateľnejší, preto mi prosím neberteideály.
Systémštúdia ma milo prekvapil. Známkovanie je vtipné, 10 bodov je najviac a so štyrmiste už neprešli. Každé dva týždne máme okrem prednášok interaktívne semináre.Prezentácie, projekty, domáce úlohy sú tu na dennej báze, pre Litovčanov je tovraj bežné už od strednej školy. Zato nejeden Nemec, či Francúz zvyknutí naúplne odlišný systém (cez semester chill a na záver náročná skúška) v tomnenašli to svoje. Ja osobne v škole hrou vidím prínos do praxe v podoberozvíjania kreativity, samostatnej práce, spolupráce, zodpovednosti. Veľa ľudíso mnou nemusí súhlasiť, patrím totiž medzi tých, ktorí chodia do školy radi.
Aknáhodou rozmýšľate o zahraničí, netreba dlho čakať. Som veľmi rada, že somsem išla už v treťom semestri a mám možnosť naučiť sa veľa nového a doteraznepoznaného. Mnoho študentov z vyšších ročníkov však navštevuje tie istépredmety ako ja (myslím, že ponuka kurzov v angličtine je obmedzená na väčšineškôl). Nič nové sa tu nenaučia, preto sú pre nich hodiny nudné a nezáživné. Odporúčam teda vycestovať čo najskôr a ak sa vám medzinárodné prostrediezapáči, máte o to viac času a rokov vyhľadať ďalší spôsob úniku zoSlovenska. Domovina moja milovaná. Vždy a všade sa prezentujem ako hrdá Slovenka. Ak máte nejaké tipy ako a čím prezentovať našu krajinku ako miesto hodné zmienky a návštevy, budem vďačná. Občas mi už dochádzajú nápady a hlavne trpezlivosť. Slovenia? Czechoslovakia? Hell NO!
Aksú tu aj nejaké nedostatky, ktorých si nie som vedomá, jednoznačne ich vykompenzuje moderná knižnica,ktorú postavili v blízkosti našej školy. Knihy o marketingu a reklame,ktoré by som na Slovensku darmo hľadala. Súkromné boxy a fotelky prepohodlné študovanie sú k dispozícii 24/7. Nočo viac dodať, pre mňa raj na zemi.
Nabudúceo internátoch (vysvetlite prosím Nemcom, že stále sú lepšie ako v Mlynskej), „ruských sekuriťákoch“,prekrásnom študentskom živote, okolitej krajine s najvyšším bodom 293,8 m a ľuďoch,ktorých tak milujem.
