Našeobľúbené miesto – infopoint na autobusovej stanici nás opäť nesklamal a tentoraz nás pani doslova ignorovala. Výnimka však v tomto prípade nepotvrdzujepravidlo a skutočne drvivá väčšina Poliakov sú úžasní, milí ľudia ochotnípomôcť aj vo veciach im neznámym. Započula nás postaršia pani, ktorá maschmatla za ruku a už aj sme utekali cez celú stanicu s tým, že jez Krakowa, veľmi to tu nepozná, ale žiadny problém, zistíme. Prihovorilasa mladým ľuďom, či by nám neukázali cestu do centra a ani sme sa nestihliotočiť, už sme mali kúpené štyri lístky na električku. Tak reku dziękuję bardzo.
Vivala známosti, čo znamená, že sme mali nocľah (opäť) zadarmo. Tento raz to bol úžasnýbytisko kamaráta zo Španielska, ktorý je tam na Erasme. Z tristo zahraničnýchštudentov je 200 španielov! Tak si viete predstaviť jeho „nadšenie“.
Gdansksom si zamilovala okamžite. Dokonca aj časť nového mesta mala niečo do seba.Možno to robil obchodný dom, ktorého názov Manhattan nám vyčaril úsmev na tvária Ká sčasti pripomenul domov, alebo práve tie dôverne známe činžiakya obchodíky dotvárajúce socialistický look prenášajúci ma v mieste a časedo svojho domova. Milovaná Bratislava J
Aksa vydáte na potulky po Poľsku, v žiadnom prípade! je absolútneneodpustiteľné! vynechať Gdansk zo zoznamu čo „musíte vidieť“. Jednoznačneodporúčam navštíviť toto magické mesto plné budov a uličiek, v ktorých vládneživot a majú práve ten wowšmrnc, ktorý vás odpúta od reality. Moja krivka šťastia stúpala priamo úmerne s každouchvíľou strávenou v mojom novom obľúbenom meste. Pitoreskné domy sťabyAmsterdam, prechádzka popri prístave a ocitli ste sa na Balkáne. Našenanajvýš pozitívne dojmy nenarušil ani viac ako trochu psycho týpek, ktorý nászastavil v jantárovej ulici a s nožíkom v ruke popýtal o cigaretu!Tento pokus o rozvrátenie našej idylky v nasledujúci okamih napravilujo na recepcii vo veži, ktorý nás pustil po otváracích hodinách na top.Pohľad, ktorý naše oči zazreli si vyžiadal aspoň 15 minút povinného ticha a obdivu.
Akoalternatívu kombinácie lacného najedenia sa a vyskúšania typickéhotradičného jedla nám bola odporučená jedáleň v centre. Nikdy som nebolaviac vďačná za lahodné pochúťky ako placky, pirohy či harule plnené mäsom. No ana večeru nás čakala italian pasta a tiramisu.To, že moja mamča robí lepšie som si nechala pre seba.
Ďalšieplány cestovania po Poľsku nám trochu vyšli cez rozpočet (ani nie tak finančnýako organizačný) a tak sme v Gdansku ostali ešte aj na druhý deň. Všetkosa vyvíjalo perfektne až do momentu, keď sme na druhý deň ráno chceli opustiťbyt. Cudzí byt v Gdansku, v ktoromsme ostali sami. Bez kľúčov. Začalo sa polhodinové polemizovanie, že predsa lenbýva tu môj známy, určite sa nepatrí odísť bez zamknutia, na druhej strane, aleno, veď sú to Španieli a Taliani a včera vraveli, že často krát honechávajú otvorený. Nepodarilo sa nám s nikým spojiť a tak smepremohli naše morálne zásady, poskrývali sme notebooky a jednoducho smeodišli. Príhoda mala šťastný koniec a o to viac zábavy bolo, keď miznámy volá, kde má notebook?! Choď do svojej izby, skrinka naľavo,v spodnom šuplíku, hihi.
Tentoraz bez zbytočných lekcií. Odchádzam však s predsavzatím, že sa sem eštevrátim.
