V miestnostis kuframi som si na jednom z nich všimla meno František Veselý, Brno.Vonku som sa prihovorila Čechom a vravím, že ako Slovenku, ich sestru mato predsa len viac zasiahlo. A baba v tom, že čo má ona povedať, jejpriezvisko je Veselá.
Akosme tak prechádzali celým táborom, niečo ma naozaj začínalo iritovať. Nabudúcenávštevníkom tie fotoaparáty rozbijem! Okey, jedna dve fotky, ale fotiť každújednu izbu/posteľ/vitrínu/strom/stenu?! Aký to má účel? Čo tak preukázať trochupokory a súcitu.
Z Brezinkydo Osvienčimu je to trochu diaľka a tak sme sa pýtali šoférov autobusovpre zájazdy, či by nás tam nehodili. Natrafili sme na veselého pánaz Nórska, vedúceho zájazdu mladých stredoškolákov z organizácie zaľudské práva. Slušne sme sa pred všetkými predstavili a pán deckámpovedal, že toto je výborný príklad pre ich neformálne vzdelávanie. Vraj nászviezli, pretože každý má právo na odvoz.
Taktiežsom videla niekoľko autobusov zo Slovenska. Zakecala som sa so staršími pánmi,myslím zo Žiliny. Vravím, študujem vo Vilniuse. Aha, to je na Ukrajine? Nie,v Litve predsa. Jáj, jasné Rusko. Na daný deň mi to ako kúsok domovabohato stačilo. J
Poslednázastávka bol všetkými obľúbený Krakov. Nesklamal – námestie a.k.a. Rynek Glowny,staré mesto, katedrála a zámok sú nádherné v každom počasí (dostalosa mi možnosti návštevy minulý december). Chápem, prečo a čím každéhoočarí, u mňa však prvé miesto obsadzuje Gdansk s dosť veľkýmnáskokom.
Kráčamesi parkom, míňame pomník s očividne dobre pestovanou trávou okolo, keď tuzrazu Ká sa k nemu rozbehne. Vravím hej, na trávu nemôžeš stúpať. Jehovýraz prekvapenia ešte viac prekvapil mňa a druhá baba na to, že ešte sisi nezvykol, že v Európe spĺňa tráva funkciu dekorácie? S eF sa naseba pozrieme, že veď my sa chápeme a začne sa kolobeh vysvetľovania akoto vlastne je. Nie je tráva ako tráva. Či slúži ako okrasa, alebo miesto nadetské hry alebo piknik je predsa zrejmé na prvý pohľad. Ach títo zaoceánski...
Otrávenýneustálym platením za verejné toalety, nedostupnou zaheslovanou wifi a nechápavými pohľadmi čašníčok pri vypýtanísa čistej vody z kohútika, sa mi Ká vystatuje, že tam u nich domavždy mali a aj vždy budú mať tieto tri veci zadarmo. ?! Otrávená ostávamja, avšak svojou rodnou zemou a dotváram si idylickú predstavu o rajina zemi.
Niesom až tak naivná, určite by sa v každej zemi našli nedostatky. Avšakfakt, že sú ľudia vo svojej krajine spokojní a neriešia banality o niečomsvedčí.
Prílišdlho sme čakali so zakúpením lístkov naspäť do Vilniusu až boli v nedeľupoobede všetky zarezervované. Ďalšia noc v hosteli, odchod v pondelok= zmeškaná prezentácia v škole a čas na návštevu Schindler’s factory.
Učiteľústretovo prijal výhovorku mojej neprítomnosti na hodine a nestratímžiadne body. Pôsobivé múzeum v bývalej Schindlerovej továrni hodnotím eštepozitívnejšie ako varšavské. Približne 40 interaktívnych miestností, ktorýchdôkladná obhliadka dá poriadne zabrať! Schindlerov Office, izba kde kráčate poštrku, autenticky zobrazené ghetto, podlaha polepená hákovými krížmi, zvukyvýbuchov – múzeum vás nenechá nezaangažovaného.
Z Krakova si odnášam nezabudnuteľnúspomienku na chuť tých najlepších zapiekaniek.Mala som si vypýtať recept pre tú našu do Žiaru.
S pohodou na srdci a pocitom,že to jednoznačne stálo za to opúšťame Poľsko.
