Po mojom poslednom príspevku o nedodržaných podmienkach izolácie v štátnej karanténe mi zopár ľudí napísalo. Niektorí ma osočovali a posielali naspäť do Indie, iní vyjadrili podporu. Ozvali sa aj ľudia, ktorí sa v podobnej situácií ocitli; pýtali sa na vyhlásenia, na ktoré sa odvolávam. Napísali aj takí, ktorí návrat na Slovensko len zvažujú, obávajú sa komplikácii spojených so štátnou karanténou, a pýtajú sa o radu ako na hraniciach postupovať, aby si človek dokázal zabezpečiť samostatnú izbu.
Nepíšem to, aby som sa chválila s veľkou odozvou. Uvedomila som si len, že sú ľudia, ktorí o svojich problémoch nebudú hovoriť nahlas. Možno si myslia, že ak príslušník policajného zboru povie A, vy sa v žiadnom prípade nemáte právo dožadovať B. Možno nemajú k dispozícii platformy, na ktorých by sa o svojich príbehoch podelili. A možno sa im nechce.
Každopádne myslím si, že by bola škoda skončiť hneď pri prvej kapitole Veľkej knihy absurdistanu. Dostali sa ku mne ozajstné skvosty. Zrazu sa mi moje „miešanie“ zdalo ako banalita (asi aj kvôli tomu, že som vyviazla s negatívom a priepustkou domov). Chcem sa podeliť o jeden z príbehov zo zákulisia PŠK, síce oveľa kratší ako ten môj, ale sľubujem, že za hlavu sa budete chytať rovnako.
Napísal mi pán, ktorý je v štátnej karanténe, dnes už tretí deň. Vraj mu nikto nič nepovedal, nevie kedy ho budú testovať, nevie aké sú ďalšie kroky po návrate do domácej karantény. Zdalo sa mi zvláštne, že nemá informácie o ničom, pretože tí, ktorí sa vracajú na Slovensko sa oboznámia aspoň so základným postupom.
Vysvetlila som mu detaily spojené s testovaním, čo ho čaká v prípade +/- výsledku a spýtala som sa odkiaľ prišiel.
Ukázalo sa, že odišiel zo Slovenska v stredu poobede s tým, že mal dohodnutú prácu v Nemecku. Na hraniciach ho mal čakať odvoz do Mníchova. Pätnásť minút pred šiestou prešiel hraničným priechodom Berg. Za hranicami čakal na parkovisku na auto niečo vyše hodiny. Keď konečne nasadol, po pár minútach jazdy sa zistilo, že nastal omyl – šofér jazdí iba po Rakúsku. Bolo už neskoro, nemal ako nájsť alternatívny odvoz a tak sa musel vrátiť naspäť na Slovensko.
Pán sa zdržal za hranicami hodinu a pol, počas ktorej stál na parkovisku a prišiel do kontaktu s jedným človekom – šoférom. Teraz je na minimálne jeden týždeň v štátnej karanténe.
Samozrejme, že na hraniciach vysvetlil svoju situáciu - ukázal potvrdenie od rakúskych policajtov o prekročení hranice pred 90 minútami. Náš pohraničný policajt neveriacky pokrútil hlavou a poslal ho čakať ku stanu na karanténny odvoz s tým, že „to mu predsa môže povedať každý druhý“.
Tak teraz sedí na hoteli v karanténe. Odporučila som mu telefónne kontakty, na ktorých sa môže informovať-sťažovať. Avšak dnes je sviatok, čaká nás víkend. Úprimne nemyslím, že sa mu podarí niečo vybaviť.
Nedalo mi a spýtala som sa, či je aspoň sám na izbe (nech teda zbytočne neriskuje nákazu od cudzieho).
Hádate správne, nie, nie je sám. Bol umiestnený na izbu s cudzou ženou, ktorá prišla z opatrovania a upokojuje ho aspoň to, že bola po celý čas zavretá s pacientom, lebo „tí nikam nechodia“.
Pán sa možno o tému povinnej štátnej karantény predtým nezaujímal. Nevedel čo „repatriantov“ čaká, na ako dlho budú zavretí, aké povinnosti mu vyplývajú. Ako veľa ľudí, jediné čo na internete zachytil bolo info o poplatku 13 eur na deň a nevábivé fotky z ubytovne v Gabčíkove.
Usmiala som sa nad tým, že v tejto prekérnej situácií má aspoň trochu optimizmu, na konci mi totiž vraví: „ Ešte že nie sme v Gabčikove, ale na hoteli, tak aspoň to je ok.“
Jasné, aspoň to je ok, že má vymoženosť hotela ak si už musí za takýto nechcený a bezdôvodný pobyt zaplatiť minimálne 78 eur.
Štátna karanténa ako nápad nemusí byť zlá. (Na ukážku, Francúzsko prijíma PŠK pre cestovateľov z krajín mimo EU a UK, pričom každý prípad bude individuálne posúdený sudcom, ktorý rozhodne či je takáto izolácia na mieste).
Ale u nás nehovoríme už len o mnohých nedostatkoch plánovania a organizácie, ale taktiež vo veľkom zlyháva ľudský faktor. Vláda berie kredit za všetky úspechy svojich opatrení, za každý jeden prípad odchytený v povinnej štátnej karanténe. Kto sa bude, na druhej strane, zodpovedať za všetky omyly?
