Ako dievča z malého mesta som bola vždy zvyknutá na fakt, že s príchodom neskorých večerných hodín všetky obchody a reštaurácie ukončili svoje služby a človek poväčšine trávil čas doma, užíval si ticha v spoločnosti rodiny a blízkych. Na programe bolo zvyčajne pozeranie televízie či len tak ležať v posteli a mentálne sa pripravovať na ďalší deň.
S príchodom prvej noci vo veľkomestách Číny som však rýchlo pochopila, že moja rutina plná leňošenia a pohody sa blíži ku koncu.
Vysvietené mrakodrapy, živá hudba a smiech sa nesie celým mestom, častokrát až do rána. Človek len ťažko odolá nepridať sa a na vlastné oči neuvidieť úžasnú nočnú kultúru a život, ktorý tu začína, keď deň končí.
Najobľúbenejším spôsobom, ako tráviť noc, najmä pre mladých, je navštíviť jeden z množstva tanečných klubov, ktoré sa nachádzajú na pekingskej ulici San Li Tun (三里屯). Číňania sú ochotní za jeden večer v takýchto kluboch utratiť nemalé imanie, či už za alkohol alebo samotný vstup.
Fakt, ktorý ma prekvapil najviac je ten, že turisti za vstup ani pohostenie neplatia vôbec nič. Na zápästie dostanete VIP náramok a prosím, párty zadarmo sa môže začať.
Súvisí to najmä s reklamou pre samotný klub a prilákania čo najväčšieho množstva ľudí. Priestory sú však zvyčajne nedostatočne široké a ľudia sa vo vnútri tlačia jeden na druhého, čo častokrát nie je príjemný zážitok. Ak však patríte k ľuďom, ktorí sa radi bavia, čínske diskotéky sú stvorené presne pre vás.
Pekingské kluby väčšinou navštevujú zámožnejší Číňania, ich luxusné autá môžete vidieť odparkované pred vstupom, na očiach všetkým. Netýka sa ich ani hodinové čakanie v rade a večer trávia v luxusnej časti pri bare, obkolesení len tým najlepším.
Za môj pobyt v metropole som v kluboch zažila posvadobné oslavy, žiadosti o ruku aj vystúpenia svetoznámych dídžejov či čínskych celebrít.
Ak by vás tancovanie neoslovilo, nevadí! Skúste sa postaviť do stredu námestia, vytiahnuť mikrofón a spievať odušu. Som si istá, že o pár minút získate desiatky fanúšikov, aj popularitu na čínskych sociálnych sieťach.
Nie, naozaj nežartujem, verejné spievanie je veľmi obľúbenou časťou nočného života, určená pre všetky vekové kategórie. Číňania z tejto nevinnej zábavky spravili business, svoj talent predvádzajú zároveň "live" na sociálnych sieťach a za jeden večer dokážu aj niečo zarobiť. Mať publikum je veľmi dôležité, pre vlastné sebavedomie, či pre väčšiu reklamu a zisky.
Nie každý si však odvážne trúfne spievať pred celou ulicou, a preto vznikli karaoke bary. Ako vlastne karaoke bar funguje?
Pri pokladni si objednáte niektorú z miestností, ktoré sú rozdelené počtom ľudí a zároveň si objednáte čas alebo počet piesní, ktoré chcete v ten večer zaspievať. Pracovník vás odvedie do zvukotesnej miestnosti, v ktorej máte možnosť nastaviť si osvetlenie, teplotu aj službu objednať si nápoje a občerstvenie.
Každá miestnosť je vybavená mikrofónom a pohodlnými sedačkami pre vašu partiu. Karaoke priestory ľudia využívajú aj na rôzne typy osláv, najčastejšie narodenín. Dovnútra je možné doniesť si vlastnú tortu, ktorú vám dokonca pracovníci karaoke radi nakrájajú a rozdelia. Priestory sú moderné a bohato zdobené a čašníci so svojimi uhladenými uniformami pripomínajú pracovníkov hotela.
Závisí to však na vás, do akého "ktv" zavítate- od ceny závisí aj kvalita a pohostinnosť. Myslím, že v každom čínskom meste nájdete aspoň jedno. Je to jednoznačne jedna z vecí, ktorú pri návšteve tejto krajiny musíte vidieť na vlastné oči.
Ak ste po toľkom spievaní a tancovaní vyhladli, nezúfajte. Mnohým reštauráciám začína otváracia doba až po ôsmej hodine večer. Najčastejšie sa jedná o pouličné barbecue, ktoré robia súkromníci len na vozíku, ktorý zo sebou ťahajú až na požadované miesto.
Rozložia plastové stoly a stoličky a provizórna reštaurácia je hotová. Nie som si celkom istá, či je táto aktivita legálna. S náhodným príchodom polície kuchári narýchlo zbalia svoje produkty a presunú sa na iné miesto. Predavači, ako informačná linka posúvajú informácie o príchode polície ďalej, aby sa problémom vyhol každý tohto zamestnania. Súdržnosť tu, našťastie, ešte prežíva.
Číňania tento večerný pokrm nazývajú 夜宵 (Je Šiao) a slúži ako druhá večera a zároveň možnosť stretnúť sa s kamarátmi a spoločne si pripiť na úspešný deň.
Rýchle pokrmy nájdete takmer na každej ulici. Predávajú sa plnené placky, ovocie, ryžové výrobky a podobné miestne špeciality.
Spať s plným žalúdkom sa vraj nemá, no miestni toto pravidlo veľmi radi porušujú a ťažkú hlavu si z neho nerobia. Mnohé reálne reštaurácie fungujú v noci intenzívnejšie ako cez deň najmä vďaka väčšiemu počtu zákazníkov ako cez deň. Napomáhajú tomu neónky a žiariace, miestami gýčové nápisy na dverách okien či dverí. Tento fakt využili aj farmári, ktorí často krát s prívesným vozíkom zastanú priamo pred dverami baru a predávajú ovocie a zeleninu vychádzajúcim.
Nočnú aktivitu z "malého" mestečka 晋城 （Jin Čeng) však neprekoná naozaj nič. Verejný hromadný tanec, nazývaný 广场舞 (Guang Čang Wu) je najobľúbenejšou voľnočasovou aktivitou väčšiny obyvateľov mestečka.
V centre každého čínskeho mesta sa nachádza námestie, ktoré sa s príchodom tmy naplní tancom, hudbou a spevom. Tanec funguje na princípe zumby. Inštruktorka sa nachádza v popredí, ukazuje a zároveň učí tanečné kroky všetkým zúčastneným.
Po čase sa námestie delí na menšie skupinky, každá trénuje niečo iné. Môžete sa voľne pridať ku každej nich, či už ide o hip-hop alebo spoločenské tance. Tieto aktivity sú bezplatné a dokážu veľmi oživiť Váš spoločenský život. Verte, ak ste z Európy, núdzu o parťákov na tancovanie nebudete mať...
Najčastejšie však tieto aktivity priťahujú dôchodkyne, ktoré sa zvyknú poriadne vyparádiť. Využívajú pohyby vejárov, šťastné úsmevy a o poriadnu šou je postarané.
Po dlhom, unáhlenom dni veľmi odporúčam len tak si sadnúť do jedného z množstva parkov či posedení, ktoré veľkomestá ponúkajú a kochať sa pohľadom na nehasnúce svetlá takmer ako z iného sveta. Pri pohľade na žiariace mrakodrapy si naozaj uvedomíte, akí sme v podstate maličkí.
Nočný život v Číne je obrovská súčasť kultúry a podobnú kultúru by som privítala aj na našom malebnom Slovensku. Dokým sa čaru svetiel nenaučíme aj my, neostáva nám nič iné len navštíviť túto krajinu a prežiť niečo nezabudnuteľné. Zažiť krajinu, ktorá nikdy nespí.
