Aj takýto pocit som mala šancu okúsiť na mojej tretej zastávke cestami po Číne. Najskôr však musím vysvetliť, čo to ten „Hutong“ (čítaj chutchong) vlastne je. Hutongy sú uličky rôznych tvarov a dĺžky, medzi sebou navzájom poprepájaných v hlbokú sieť slepých ciest a skratiek. V týchto uličkách poväčšine žijú chudobnejší ľudia, ktorí si v nich postavili prístrešky či maličké, jedno- izbové domčeky, pozliepané bez ladu a skladu. Architektonický štýl písaný dlhoročnou históriou.
Po celom Pekingu nájdete týchto ulíc tisícky. Hutongy však nepatria majiteľom domov, ktorí v nich bývajú, i napriek tomu, že priamo v uličkách majú miestni vyložené svoje osobné veci. Ľudia okolo prechádzajú deň čo deň, do práce či do školy, a ak sa v nich vedia orientovať, skrátia cestu z miesta na miesto a šetria drahocenný čas. Môj bod záujmu však venujem najznámejšiemu hutongu v Pekingu, ktorý nesie názov Nanluoguxiang 南锣鼓巷 (čítaj Nánluogušiang).
V čase, keď som sa rozhodla navštíviť toto miesto, v celej Číne prebehali slávnosti „Moon festivalu“, alebo inak povedané, oslavy stredu jesene. S týmto sviatkom sa spája veľa bájí a príbehov, ktoré rada pripojím k článku. Ľudia väčšinou oslavujú doma, rodina sa zíde pokope, večerajú, rozprávajú sa, pozerajú televízny slávnostný program a keď nastane noc, vyrazia do lampiónmi osvetlených ulíc. V túto noc mesiac dosiahne splnu a stáva sa tým hlavnou atrakciou opakujúcou sa každý jeden rok. Ja osobne som doma ostať nechcela, túžila som vidieť ozajstné oslavy, námestia plné ľudí, červené horiace lampióny a reálny neutíchajúci ruch veľkomesta.
Viac o vzniku festivalu čítaj tu: https://en.wikipedia.org/wiki/Mid-Autumn_Festival#Stories_of_the_Mid-Autumn_Festival (V anglickom jazyku).
Cestovateľské stránky o najznámejšom hutongu Pekingu uvádzali, že práve v tento deň (poznámka: presný dátum bol 24.9.2018) sa tu bude konať vystúpenie v rámci otvorenia osláv.
Celý deň som sa teda túlala, pomaly si vychutnávala atmosféru cudziny, objavovala nové, zaujímavé miesta a vyčkávala na začiatok osláv. Hutong sa rozvetvoval na ďalšie, menšie časti, každá ulička voňala, žila a najmä hrala a spievala inak. Šanca spoznať skutočný mestský život a dobré tipy, ako tráviť voľný čas, mi ležali pri nohách.
Potulky
Ak ste teraz čakali opis pokojnej ázijskej idylky, ste na omyle. Piesne rôznych hudobných žánrov sa z hutongov miešali do podivnej kakofónie. Po očku som sledovala okolie a obdivovala pestrofarebné látky vo výklenkoch obchodov, vykrikujúcich predavačov prekrikujúcich najnovšie čínske hudobné hity a radosť na tvárach ľudí, ktorých mesačný sviatok spojil tiež. Nezastavujem, bojovne mierim na miesto vystúpenia.
Cesty uličkami
Na miesto "činu" prichádzam akurát vtedy, keď čínski predškoláci spustili melódiu na privítanie jesene. Sprevádzala ich hra na tradičnom strunovom nástroji podobnom viole a potlesk zo strany publika.
Po vystúpení na mňa čakali rôzne rýchle občerstvenia, ktoré toto mieso ponúka. Na výber je toho neúrekom, od sladkostí až po drahé reštaurácie ponúkajúce kraby, morské špeciality, grilovanú bravčovú kožu či mladé opekané kuriatka. Pikantné, slané, vyprážané - každý si príde na svoje.
Neoddeliteľnou súčasťou sviatku jesene sú takzvané „mooncakes“ alebo mesačné koláče, po čínsky 月饼 (čítaj jue ping). V časoch osláv kúpite tento koláč v ktoromkoľvek obchode. Aby som to upresnila, vyzerá skôr ako plnená sušienka, ktorej náplne sú zvyčajne červené sladké fazule, zmes orechov či rôzne druhy jedlých kvetov. Mooncakes môžete venovať ako dar, ktorý je v toto obdobie veľmi vhodný, dokonca žiadaný.Guľatý koláč symbolizuje plný jasný mesiac, ktorý v tú noc ozaj doslova žiaril. Cena sušienky sa pohybuje od pár centov za kus až po desiatky a stovky eur za škatuľu.
Už za tmy sa miesto doslova hemží ľuďmi. Počuť smiech a spev rôznych vystupujúcich, návštevníkov, zvuk hudobných nástrojov a pestré vône šíriace sa vzduchom. Rozhodne miesto, ktoré počas osláv stredu jesene musíte navštíviť. Bola som tak okúzlená všetkým tým novým a nepoznaným, že čas prestal existovať. Spamätala som sa až v neskorých nočných hodinách a bez rozmýšľania hľadala rýchlu cestu von spomedzi všetkého toho zmätku.
V tomto momente nastal zlom, ktorý som si uvedomila príliš neskoro. Hudba za mojím chrbtom postupne utíchla. Zostala som iba ja, kráčajúc stále vpred, nevedno kam. Hutongy fungovali ako bludisko, ktoré ma neustále vťahovalo dnu. Ďakovala som jasnému splnu, ktorý v uličkách fungoval ako nebeský zázrak a vďaka nemu môj strach slabol. Najlepšie na tom bolo, že internetová mapa nevedela zaradiť moju pozíciu správne a tvrdila, že sa nachádzam niekde v Stredozemnom mori. Fakt úžasné... A tak mi neostávalo nič iné, len sa vrátiť, odkiaľ som prišla a odtiaľ konečne kontaktovať civilizáciu.
Až v taxíku moje srdce prestalo búšiť ako splašené a nad danou trápnou situáciou som sa dokázala aj pousmiať.
Tak už viete, ako chutí mesiac?
