S láskavou dlaňou položím ti otázky a odpovede zároveň.
V súznení našich životov našiel si úroveň?
Zanechal si bôľ kdesi, kde koreňmi sme sa nechávali unášať.
Na cestu, ktorej hlbiny sme boli schopní znášať.
V trápení i odpore zdráhali sa naše telá prísť na kontakt pravý.
Súlad im nebol známy, no láska kvitla, ozaj, môj dráhy.
Skutočným rajom som ťa kedysi nazvala, údajným povetrím v podzemí.
Prietokom slov ma vábiš, miluješ, si umením na Zemi.
Pod západom spomienok sme sedávali, pokániuc chvíľ bez seba.
Chlad v mojom srdci nahradil sa v plameň tlejúci, to všetko pre teba.
Otázku si pokládam, či áno alebo nie...
Čo je pravdou?
Je pravdou, láska nás dvou?
Cit sa stal drahým, niečím nevšedným, dotykom sa vnucoval viac.
Našim telom luniť sa neprestane, denne dúfiac.
