Začalo sa to v roku 2022. Slovenská politická scéna žila tým, že sa na hraniciach Ukrajiny začali preskupovať ruské vojská. Vtedajšia opozícia, dnešná koalícia, zvolávala protesty, kde zvýšeným hlasom tvrdila „Nikdy proti Rusku“. Rusko však 24. februára napadlo Ukrajinu. Som z východného Slovenska a tak sa ma tento akt týka, o čosi viac. Som tiež liberál a viem, že Ukrajina sa od roku 2014 usiluje o kroky do Európskej Únie a Severoatlantickej Aliancie. Je a chce byť suverénnym štátom, ktorý sám rozhoduje o svojom osude.
V roku 2023 sa na Slovensku konali parlamentné voľby. Vyhral v nich Smer- ssd, ktorý vytvoril koalíciu s Hlasom sd a SNS. Začala sa cesta do neslobody. Zmenili trestné kódexy, vymenili riaditeľa verejnoprávnej televízie, ktorú zrušili a založili nový právny subjekt. Zasahovali a zasahujú do slobody kultúry, kde rušia dotácie pre festivaly, menia riaditeľov, kradnú vzácne busty… Vytvorili si nové ministerstvo športu.
Kam teda smerujeme ? Na východ, dá sa to tvrdiť na základe stretnutí ministra zahraničných vecí so svojim ruským partnerom. Predseda vlády sa takisto viackrát stretol s Vladimírom Putinom. Prezidentom štátu, ktorý vraždí deti, ženy a starcov v Ukrajine.
Čo však môžeme robiť my, občania, protestovať, podporovať organizácie, ktorým nie je ľahostajná slobodná kultúra, predplatiť si kritické a objektívne médiá, požadovať transparentnosť od štátnych inštitúcií, využívať svoje petičné právo. Tvoriť články, eseje, zakladať formálne i neformálne spolky a združenia, diskutovať o občianskych slobodách.
