Mám rád teplo a letné dni. V tom čase si môžem oddýchnuť od povinností a starostí. Keďže na Slovensku nemáme more, ktoré by mi mohlo pomôcť s pohybom, vyberieme sa k nemu. Osobne mám veľmi rád Bulharsko. Sú tam pomerne nízke ceny a príjemný ľudia. Taktiež sa nájdu miesta, kde je piesková pláž.
Bol som v Bulharsku a Grécku. Cestu do Bulharska sme absolvovali autobusom . Vstup do autobusu na diaľkové trasy je však zložitý . Preniesť ma do takého autobusu musia dvaja ľudia. Jeden ma chytí pod pazuchy a druhý za nohy. Musia postupovať opatrne, keďže schody sú vysoké a priestor medzi nimi je dosť úzky. Niekoľko krát sa aj nepríjemne buchnem. Cesta 36 hodín v autobuse tiež nie je nič ružové.
Sedenie na sedadle pre mňa nie je pohodlné. Mám rotáciu panvy a tak ma po niekoľkých hodinách jazdy začnú bolieť nohy. Čas si tak krátim sledovaním krajiny z okna alebo rozhovormi s rodinou a cestujúcimi .Na cestu autobusom je vždy dobré ak sa zíde dobrá partia. Ubehne to rýchlejšie a v autobuse je zábava. Dovolenka v Sozopole ( Bulharské letovisko ) bola veľmi dobrá, aj napriek čakaniu na letisku boľavým nohám a zadku :)
O niekoľko rokov neskôr som letel na dovolenku do Grécka. Let bol naplánovaný z Košíc. Z predchádzajúcej dovolenky som bol zvyknutý na zdvihacie auto, ktoré Vás dovedie až takmer do lietadla. Prekvapilo ma, keď pred nástupom do lietadla pracovník letiska zavolal sanitku. Nikomu nič nebolo a všetci sme boli zdraví. Tá po niekoľkých minútach prišla, záchranár z nej vytiahol pojazdnú stoličku. Posadil som sa na ňu a práve na nej ma vytiahli do lietadla. Bol som prekvapený a tak trošku aj sklamaný. Fascinovalo ma totiž, ako ma môže auto zdvihnúť až takmer do lietadla. Po prílete ma do destinácie ma opäť dali do auta s plošinou.
Grécko mám asi zo všetkých destinácií najradšej, Ľudia sú tam milí a pohostinní Obľubujem najmä malé pečené rybičky s citrónom a soľou. Hoci to bolo malé mestečko na ostrove Rodos, páčilo sa mi tam. Táto dovolenka bol akýsi rehabilitačný pobyt,keďže som bol v tom čase po operácií. More, plávanie a hodiny cvičenia mi pomohli a rana sa zacelila.
Mojim veľkým snom bolo vidieť hlavné mesto Anglicka Londýn. Veľmi ma fascinuje história Veľkej Británie. Najmä kráľovná Viktória a súčasná dynastia Windsor. Mám o tom doma niekoľko encyklopédií. Tento sen sa mi podarilo splniť v roku 2011. Mám v Londýne sesternicu, u ktorej sme bývali. Prešli sme sa po Tower Bridge, videli sme Buckingham Palace a veľa iných atrakcií. Bol som v siedmom nebi a mal som chuť bežať. Všetko tam bolo bariér dostal som sa na rôzne mosty, autobusy mali plošiny. Dokonca som mal prednosť pred mamičkou s kočíkom.
Úroveň bariér tam a tu sa nedá porovnať. Koncept odstránení sa začal ešte za Margaret Thatcherovej ( v úrade 1979- 1990 ) . Taktiež je veľký rozdiel v ľudskosti a ochote. Vôbec nemusíte vyberať preukaz ZŤPS a všade vás pustia.
Cítil som sa ako normálny človek s hendikepom, mal som pocit, že niekam patrím. Mal som niečo za polovicu, niečo zadarmo no aj tak som bol šťastný. Mali by sme si brať príklad z iných krajín ako uľahčovať život ľuďom navôkol.
