Václav Havel, disident, dramatik, prezident. Pre mňa významná osobnosť s mne blízkou mravní filozofií.
Práve mravnosť jednotlivca vedie človeka k činom. K činom prospešným pre svoje okolie a pre vyšší spoločenský záujem. Človek s vysokým citom pre mravnosť neobohacuje egoisticky sám seba, ale svojim konaním zlepšuje život slabším a núdznejším.
Prezident a filozof Václav Havel často hovorí o mravnostnom princípe v knihe Moc bezmocných. V dobe normalizácie sa človek oslobodzoval svojim myslením. Ak bol slobodný veril a žil v pravde. Život v pravde znamenal aj napriek možným perzekúciam, pomoc iným, spojenie sa s intelektuálmi, vznik Charty 77 atď.
V knihe Projevy zasa Havel hovorí o potrebe budovania demokracie založenej na ľudských právach a ich ochrane. Tiež často zaznievali jeho výzvy na ochranu životného prostredia.
Politikov zasa prosil, aby pracovali spoločne, opäť podľa mravnostného princípu, vytvárali tak priestor na budovanie demokratického štátu.
Myslenie posledného Československého prezidenta je pre mňa inšpiráciou a hoci sa zdá, že opäť budeme bezmocní, nesmieme sa vzdať a musíme pracovať aj naďalej.
Práve tú neviditeľnú prácu pre národ a prácu mravnostní zdôrazňoval aj prvý Československý prezident Masaryk.
Ten hovoril Nebát se a nekrást. Ani my by sme sa nemali báť hovoriť pravdu. Aj keď je nás dnes o čosi menej. Stále máme pravdu a vieme, kam patríme.
Pán Prezident Masaryk, ďakujem Vám za Československo
Pán Prezident Havel, ďakujem Vám za život v pravde.
Ďakujem obom prezidentom za mravnostnú filozofiu, ktorá je určujúca pre moje verejné pôsobenie i život samotný.
Prídavné mená vzťahujúce sa k Československu som napísal s veľkým začiatočným písmenom z úcty k tomuto štátu a jeho osobnostiam.
