Hneď, ako som sa dozvedel o jeho vzniku, žiadal som kompetentných o vybudovanie nájazdovej rampy, vhodnej pre kočiare, invalídne vozíky a starších ľudí. Kompetentní argumentovali, že bezbariérový prístup zabezpečia schodolezom. Schodolez však nie je vhodný pre všetky vozíky, niektorý vozík je širší a iný zasa užší.
Nastavenie trvá aj pätnásť minút. Zložitejšie je to vo vetre, daždi a snehu. Znova som teda kompetentných nasmeroval k potrebe nájazdovej rampy, ktorú by využívali rovnako hendikepovaní, matky, či otcovia s kočiarmi a starší ľudia.
Klientske centrum neskôr na schody zhotovilo rampu. Ta však bola veľmi strmá. Nevytlačil by sa po nej kočiar a ani vozíček. Znova som na toto nešťastné riešenie poukázal a veril v zmenu.
Teší ma, že sa veci pohli a v posledných dňoch sa pracuje na železnej konštrukcií, ktorá umožní vstup vyššie spomenutým skupinám obyvateľov mesta i okresu. Zjednoduší sa tak možnosť vybavenia pasov, občianskych preukazov, či vodičských oprávnení. Ľudia s hendikepom a zhoršenou mobilitou sa tak môžu cítiť prijatí v spoločnosti. Moja snaha však nekončí, pretože aj hlavná pošta má niekoľko schodov vo vnútri a vonku.
Na záver by som sa chcel poďakovať Ministerstvu vnútra za ústretovosť.
