Na tejto konferencií sa preberali najmä technické bariéry budov. Na to, aby sa telesne postihnuté osoby dostali do spoločnosti, potrebujú mať adekvátne podmienky. Predsedníčka Slovenského zväzu telesne postihnutých Ing. Monika Vrábľová vníma zlepšenie situácie. Podľa jej vyjadrenia sa tento stav mení pomaly. V niektorých hoteloch sa pod pojmom bezbariérová izba skrýva izba plná bariér.
Moja diagnóza so sebou prináša bolesti chrbta a nôh. Chcel by som si preto raz za čas dopriať oddych. Hotely a penzióny mi ponúknu niekoľko možností. Ani jedna z nich však nie je bezbariérová. Z možného oddychu je tak razom sklamanie. Hotel sa však snaží udržať si zákazníka. Preto nám ponúkne izbu, ktorá už je bezbariérová. Je však trikrát drahšia. My ako rodina, ktorá nepatrí do vyššej vrstvy nemáme na jej zaplatenie financie.
Pred pár rokmi mi banka ponúkla vylepšenie podmienok účtu. Zašiel som do mesta a chcel som podpísať papiere. Do budovy banky vedú schody. Pracovníčky tak v daždivom dni vyšli z banky a musel som papiere podpisovať vonku. Bolo mi ľúto tých žien, ale aj toho, že do budovy nevedie nájazd. Ten by mi uľahčil vybavovanie vecí. Chcem sa totiž vo veku 22 rokov už cítiť ako plnoprávny občan.
V lete bolo príjemne teplo a tak som sa vybral do mesta na zmrzlinu. Mal som elektrický vozík, aby som sa mohol viac socializovať. Práve takýto typ vozíka mi má slúžiť na už spomenutú väčšiu voľnosť. Terasa cukrárne však nemala nájazdovú rampu a tak som ju musel jesť na lavičke pri cukrárni. Cítil som sa ponížený a nahnevaný.
Do podobnej situácie sa dostávam aj pri posedení s priateľmi. Je normálne, že počas neho si človek potrebuje odskočiť na toaletu. Ja to mám však zložitejšie. Dvere na toaletu majú len 60 cm, takže sa na ňu nedostanem. Mrzí ma to, pretože aj ja som mladý človek a chcem sa zabaviť.
Všetky tieto minipríbehy ilustrovali to, s čím sa stretávam v našom meste. Tieto aspekty boli spomenuté aj na danej konferencií. Zúčastnili sa na nej aj predstavitelia mesta a úradu práce. Poukázali na to, že posledné úpravy mesta sú opatrené bezbariérovosťou. Priznali však, ž ešte majú veľké rezervy a veľa prác v tejto oblasti. Viceprimátor mesta Ing. Jozef Gonda označil začlenenie telesne postihnutých obyvateľov mesta do spoločnosti za prioritu mestského úradu.
Týmto článkom som chcel poukázať aj na to, že netreba prestať bojovať za svoje práva a nebáť sa ozvať, ak pociťuje zdravotne postihnutý človek nejaký druh bariéry alebo problému.
