Kyjevsko-pečerská lavra alebo Kyjevsko-pečorská lavra alebo Pečerská/Pečorská lavra (ukr. Києво-Печерська лавра, rus. Киево-Печерская лавра) je pravoslávny monastiersky komplex v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev. Je zasvätená Zosnutiu presvätej Bohorodičky. Patrí k najvýraznejším architektonickým skvostom Kyjeva.
Pôvodne išlo o komplex jaskýň, v ktorých sa usádzali mnísi, preto sa aj nazýva Pečerská (teda doslova jaskynná, stsl. пещера = jaskyňa) lavra. Dnes sú tieto jaskyne pospájané do dvoch veľkých celkov – blízkych a vzdialených jaskýň (peščer) – dlhých úzkych podzemných chodieb podobných katakombám.
Dejiny
Monastier bol založený roku 1051 pustovníkmi prepodobnými Teodózom a Antonom (Pečerskými) za vlády Jaroslava Vladimiroviča na južnom okraji Kyjeva na vysokom brehu rieky Dneper. Stal sa centrom kultúry a duchovného života Kyjevskej Rusi. V roku 1240 po dobytí Kyjeva mongolskými vojskami pod vedením Batuchána bol zničený. Neskôr ho obnovili, ale utrpel škody pri nájazdoch vojsk Zlatej hordy či neskôr vojsk Krymského chanátu a poľsko-litovských vojsk. Veľká rekonštrukcia sa uskutočnila v rokoch 1555 až 1556. V rokoch 1592 až 1688 patrila Kyjevsko-pečerská lavra pod jurisdikciu Konštantínopolského patriarchátu, v rokoch 1699 až 1786 pod jurisdikciu Moskovského patriarchátu a od roku 1786 pod jurisdikciu kyjevského metropolitu Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (Moskovského Patriarchátu). Ťažké časy zažil monastiersky komplex po komunistickom prevrate v roku 1917. V roku 1930 ho komunistická moc dala zatvoriť a komplex chátral. Veľké škody utrpel počas druhej svetovej vojny v rokoch 1941 až 1943. Po vojne prebehla rekonštrukcia a areál slúžil ako múzeum. V roku 1988 sa tu konala pravoslávna božská liturgia pri príležitosti tisícročia prijatia kresťanstva na Rusi (988)
Dnes Rusi zaútočili na túto najvýznamnejšiu ukrajinskú svätyňu. Západný svet by mal podporovať Ukrajinu tak, aby sa mala ako a čím efektívne brániť.
