Vo svete nás ľudí je dôležité milovať a byť milovaný. Ľudia s hendikepom cítia lásku omnoho viac. V tomto láska nedelí. Nezáleží na tom, či je človek na vozíku, nepočujúci, nevidiaci, alebo s mentálnym znevýhodnením. Lásku cítime a vnímame srdcom. Aj my túžime s niekým ísť vonku, na večeru, vnímať hudbu cez partnera, tancovať, ukazovať si veci, ísť na výlet, hrať na hudobný nástroj, čítam v Braillovom písme, vidieť dúhu, alebo len tak ležať spolu s partnerkou, či partnerom v objatí.
Nájsť si kamarátku, či kamaráta v domove sociálnych služieb, komunitnom centre. Možno to bude opatrovateľ alebo opatrovateľka. Začne to pomaličky, dá vám polievku, bude sa s vami zhovárať, ukazovať vám umenie, tancovať s vami, pretože hudba sa nevníma len ušami, ale aj srdcom. Vezme Vás na čokoládu, ukáže, či poviem vám o hviezdach, umení, vypočujete si hudbu, ak ste nepočujúci, text vám ukáže, budete sa spolu hodiny a hodiny rozprávať. Vznikne medzi vami opora.
Práve opora je pri osobe s hendikepom dôležitá. Nie len v radení, kam ísť, aký zvuk zaznel, ale aj tá morálna. Mnoho z nás, ľudí s hendikepom, má aj psychické problémy, potrebujeme sa vyrozprávať, usmiať sa, hovoriť očami. Sme často iba so svojou dušou a potrebujeme k sebe druhú. Komunikácia je základ a my sa potrebujeme rozprávať ústami, gestami, očami. V očiach sú všetky emócie. Šťastie, radosť, smútok, náklonnosť, hnev, bezmocnosť, spev, tanec, možno potreba na toaletu, ísť na vzduch, oči sa smejú tešia sa i plačú.
Samota je v ľudskom živote prirodzená. V našom by podľa mňa, takmer nemala byť. Aktivity, ktoré sa dajú robiť osamote, ako napríklad počúvanie audiokníh, čítanie kníh v Braillovom písme, chodenie ku psíkom, koňom, ktoré veľmi pomáha zdravotnému stavu, je vždy lepšie vo dvojici, hľadáte si spoločne záujmy, trávite spolu čas. Sestrou komunikácie je humor, dôvera a porozumenie. Z fyzioterapeuta, fyzioterapeutky, osobného asistenta a asistentky, pracovníka, alebo pracovníčky v domove sociálnych služieb sa ľahko môže stať partner, pomocník, podpora, oporný stĺp na celý život.
To isté sa dá zažiť aj na ulici. Vytráca sa to, no stále vám niekto otvorí dvere , dá vám vodu, pomôže prejsť po schodoch, posunie vám nohu. Možno to bude iba sekunda a potom sa so spomienkou vyberiete domov. Možno to však bude iné, možno sa s vami začne zhovárať, ak ste nepočujúcou osobou začne vám ukazovať veci, alebo písať vám slová. Ukazovať vám lístočky. Kto o vás má záujem, spôsob komunikácie si nájde. Vezme vás von, splní vám vaše sny. Pravé veci sú očami neviditeľné. Pravá komunikácia, dôvera a láska nedelí. Láska je medzi nami všetkými, zdravými, nepočujúcimi, nevidiacimi, vozíčkarmi, ľuďmi s mentálnym postihnutím, ľuďmi po amputáciách. Láska tu je, iba stačí otvoriť srdcia.
Špeciálne v tomto adventnom čase. Nie však len v ňom, ale aj v pondelok, utorok, stredu, štvrtok, piatok, sobotu, nedeľu a takto dookola aj v bežný všedný deň. Prajem Vám veľa lásky po celý život.
