Veľmi rád som im ukázal naše mesto, ktoré sa pýši krásnym námestím. Nie je však bezbariérové. Nedostanem sa do úradných budov, ako napríklad pošta či úrad. Je tam síce rampa ale má nevhodnú dlažbu. . Kameň z ktorého je zhotovená, nie je vhodný pre vozík. je veľmi kĺzka. Verím však že častejším chodením na úrad sa táto situácia zlepší.
Povedal som im aj o futbale, ktorý veľmi obľubujem.Mojim obľúbeným klubom je Manchester United, ktorý ma sprevádza celým životom. Dá sa povedať, že mi aj veľmi pomáha. Ich šál som mal a v nemocnici. počas operácie. Tá trvala štyri hodiny. Moju izbu zdobí klubový znak , som rád, že sa mi podarilo dostať na Old Trafford. Tento štadión má kapacitu 75 000 ľudí. Zažiť jeho atmosféru je zážitok na celý život.
Prvou vecou, ktorú natočili bol futbalový štadión. Futbal mám veľmi rád a podporujem lokálny futbalový klub. Rozprával som o tom, ako ma moja najväčšia záľuba posúva vpred. Aj vtedy, keď som bol v nemocnici. Táto hra pre mňa znamená veľmi veľa a to, že ma medzi seba vzali hráči ešte viac.
Následne sme sa presunuli do mesta, kde nakrútili môj bežný deň. Počas nakrúcania som hovoril o bariérach v meste, no aj o tom čomu sa venujem a čo študujem. Bol som však aj kritický a vysvetľoval im kde všade sa ako občan mesta nedostanem.
Štáb relácie chcel dej zachytiť čo možno najautentickejšie. Práve preto nakrútil akým spôsobom jem a pijem čaj. K tomu patrí aj príprava jedla, ktorú tiež zdokumentovali. Po večeri nastal čas na hlavnú časť relácie, teda rozhovor. Počas neho sa ma režisérka pýtala na moju diagnózu, štúdium záľuby a starostlivosť o mňa.
Na začiatku som mal stres. Po spoznaní sa však opadol a uvoľnil som sa. Možno to pomohlo aj pri rozhovore, viac som sa otvoril a celý deň som si užil. Týmto by som sa chcel poďakovať celému štábu magazínu Cesta i samotnej RTVS. Veľmi si vážim túto príležitosť a životnú skúsenosť. Veľmi si ju vážim. Na záver to najdôležitejšie. V prípade, že si budete chcieť pozrieť môj príbeh môžete tak urobiť 26.10 o 12. 10 na RTVS2