V slušnej spoločnosti by sa ženy nemali báť ísť niekam samé, či už za bieleho dňa, alebo aj po tme. Nielen policajné zložky ale aj štát ako taký by si mali začať robiť svoju prácu a efektívne sa postaviť proti násiliu.
K napísaniu tohto článku ma viedli nedávne útoky na viacero žien v mojom okolí. Kľúčom k vyriešeniu tohto celospoločenského problému je zameranie sa na útočníka a nie na obeť.
Zákony by mali mať aj preventívny charakter a vysielať spoločnosti jasný signál, že rodovo-podmienené násilie v nej nemá priestor. Toto sa dá docieliť napríklad tak, že do nášho trestného zákona zavedieme prečin sexuálneho obťažovania, ktorý v ňom stále chýba.
Viem, že v domácom prostredí sa často len veľmi málo hovorí o sexualite a vzťahoch. A na školách stále chýba kvalitná sexuálna a vzťahová výchova. Vzdelávanie je pritom jedným z kľúčov v boji proti násiliu, ktoré je dôsledkom rodových stereotypov.
Polícia by mala namiesto upozorňovania žien na to, aby nebehali samé napr. posilniť hliadky. Ženy majú rovnaké právo ako muži slobodne sa pohybovať kde a kedy chcú, bez toho, aby im hrozilo nebezpečenstvo.
Útok na ženu často spôsobí traumu, ktorá môže trvať nejaký čas ale aj celý život. Zabráňme prosím takýmto situáciám účinnou prácou polície, zmenou legislatívy s dôrazom na prevenciu. Edukáciou a osvetou v oblasti ľudských práv a špeciálne rodovej rovnosti je možné dokázať, že násilie viac v spoločnosti nebude tolerované ako doteraz.
