V zložitejšej situácii je budova Centra voľného času na Levočskej ulici. Mesto sa ju nakoniec rozhodlo nepredať, ale hľadá spôsoby na jej postupné opravy. „Aj teraz je budova sčasti využívaná pre potreby klubu dôchodcov, občianske združenie hendikepovaných, Spojenú školu a ďalšie subjekty. Veríme, že v nasledujúcich rokoch sa nám podarí získať financie na opravu. V jej prípade sa predaj ukázal ako neefektívne riešenie. Naopak, budova bývalého štátneho archívu, ktorú sme využili na záchranu bezdomovcov v zimnom období, je k dispozícii Centru pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie na Letnej ulici, kde sa našli zdroje na opravu budovy, čo, samozrejme, vítame. Verím, že náročné financovanie opráv našich historických budov nastavíme tak, aby sme zabezpečili ich efektívny chod pre verejnosť,“ dodal primátor mesta.
Ako obyvateľ mesta a taktiež politik a aktivista by som chcel uviesť že ma odstúpenie mesta od predaja budovy Centra voľného času veľmi teší. V jednom zo svojich článkov na tomto blogu som poukázal na chybu predať túto budovu. Mohla a mala by sa využiť na kultúrne aktivity. Vedel by som si v nej predstaviť tanečné vystúpenia, výstavy rôznych diel a umelcov, literárne a iné projekty zamerané na spoločnosť.
Mesto už niekoľko rokov kultúrne upadá. Nebyť festivalu živé sochy a akcií klubu mladých, tak v našom meste je akosi mŕtvo. V budove na Levočskej ulici by mohla sídliť aj novozriadená Hudobná klubovňa, ktorá otvára dvere mladým chlapcom a dievčatám k hudbe pod vedením Martina Pižema
