Detstvo a stredná škola
Narodila sa 31.12.1922 v Kokave nad Rimavicou. Narodila sa ako nemanželské dieťa a v detstve sa cítila prebytočná, práve kvôli svojmu "pôvodu". Zakrývala to svojou priebojnosťou a živou, neposednou povahou. Počas chodenia na gymnázium ju profesorka vyvolávala " Nemanželská Bancíková pôjde k tabuli. Jej pôvod sa tak niesol celým jej životom.
To ju predurčilo už v detstve bojovať za práva dievčat a vyformovalo z nej nezávislú osobnosť. Hrávala s chlapcami futbal a vždy sa postavila na obranu dievčat. Chcela vyhrať a ak nevyhrala, tak chlapcov vyšticovala.
V roku 1936 nastúpila na strednú školu do Žiliny. Na jej konci mala uvažovala nad štúdiom teologie.V tom čase sa na fakultu hlásili len muži.
Teologická fakulta
V októbri 1941 nastúpila na teologickú fakultu Univerzity Komenského. Na fakulte bola v tom čase jediná žena. Ešte neexistoval ordinačný štatút pre ženy a tak po skončení štúdia v roku 1945 pracovala vo vydavateľstve Tranoscius v Liptovskom Mikuláši učila na školách a ordinácia za fararárku sa konala až v 1951. Polovica zo spolužiakov nechcela byť ordinovaná so ženou a tak sa konali dve ordinácie. S Darinou v Tisovci a bez nej v Bratislave. Pamätná je veta zo štúdia vo štvrtom ročníku. " Mysleli sme, si, že ste sa prišli na fakultu vydať. Teraz vieme, že to myslíte vážne."
Farárka
Prvý ordinačný štatút vyznie v porovnaní s dnešnou dobou smiešne. Farárky nesmeli nosiť nič moderné. Museli byť oblečené v sivej, čiernej, alebo modrej farbe.
Pôsobila v Liptovskom Mikuláši ( 1951-54 )
Starej Turej ( 1954-56 )
V Lučenci a Dolných Salibách
Neskôr v Drienove ( 1959-1962 )
Venovala sa feministickej teólogií, teda analyzovala Bibliu z pohľadu žien. Svojim pôsobením dala príklad budúcom farárkam. V začiatkoch však čelila predsudkom cirkevníkov, mal byť podľa nich v kostole muž. Pôsobila na juhu Slovenska a tak nevedela po maďarsky, bola akoby odsunutá na okraj, aby sa nervovo zrútila a ženy tak nebudú môcť vykonávať kňažské povolanie.
Niekto ju udal za podvracanie republiky sa začal vykonštruovaný proces.
Proces
V roku 1962 navštívili jej faru príslušníci Štb. Darina Bancíková bola medzi rokmi 1962-1963 väznená v Banskej Bystrici, v Prahe a v Pardubiciach. Spolu s ňou boli väznení Fedor Fridrich Ruppeldt, Pavol Čobrda, Juraj Struhárik, Oto Vízner a Ľudovít Vajdička. Prví menovaní boli emeritnými biskupmi Evanjelickej cirkvi. To sa podpísalo na ich zdraví, ktoré sa podlomilo u všetkých väznených. Darina Bancíková bola rehabilitovaná až v roku 1990. Počas väzby a predtým prcesu boli označení za reakčných, kedže vyvracali ateizmus. Darine priťažilo aj písanie listov so švédskou teologičkou.
Návrat do kňažstva
Po návrate z väzenia pracovala vo Zvolene ako robitníčka, po tom ako referentka v Štátnej poisťovni vo Zvolene. Štátny súhlas na kňažskú službu dostala až v roku 1968. Nastúpila ako farárka do Veľkého Lomu, kde pracovala až do odchodu do penzie v 1990. Zomrela v roku 1999 v Dolných Salibách.
Darina Bancíková ukazuje, že aj napriek nepriazni osudu a okolností ostala stále verná Bohu a pravde. Otvorila cestu ženám v cirkvi. Spomeniem Annu Polckovú, ktorá pomáha menšinám a šíri lásku medzi ľuďmi. Pomáha tiež chorým a núdznym, či deťom.
