Inšpiroval ma k tomu aj Martin Luther King svojou rečou Mám sen. Taktiež mám sen, mám sen o rovnosti. Aby sme sa neposudzovali podľa vzhľadu, zdravotného hendikepu, inakosti. Stále, aj v dvadsiatom prvom storočí, sme na okraji spoločnosti a bojujeme za rovnaké práva, za aké bojovalo hnutie za občianské práva, združené okolo Doktora Kinga.
Bojujeme za nezávislý a slobodný život. Žiadame, aby sme mohli žiť podľa možností, slobodne. Žiadame, aby sme sa mohli zamestnať, mali dostupné bývanie a tiež mali právo na dôstojný rodinný a sexuálny život. Takisto žiadame a snívame o prijatí do spoločnosti, chceme tráviť voľný čas a zabaviť sa rovnako, ako ostatní v spoločnosti.
Mám sen, aby sme mohli žiť, ako normální ľudia. Aby sa odstránili bariéry v cestovaní vlakom, autobusom, či lietadlom. Aj my máme totiž právo cestovať a spoznávať svet.
Mám sen, aby sa na nás majorita dívala skrz srdcia, nie skrz hendikep.
Mám sen, aby sme spolu s dôchodcami a matkami s kočiarom nemuseli fyzicky trpieť, len preto, že vonku je zlý chodník, alebo do obchodu, alebo reštaurácie sú schody. Mám sen, aby sa náš spoločenský život, nescvrkával len na pobyt doma. Snívam o slobode, podobne, ako o nej sníval Doktor King. Snívam o rovnosti pre všetkých, podobne, ako Doktor King.
Snívam o tom, aby sme si boli všetci rovní. Snívam o tom, aby sme spoločne poukazovali na práva slabších. Doktor King, vďaka za inšpiráciu.
Prosím Vás, milí čitatelia a podporovatelia. Ak sa Vám môj postoj páči, kráčajte so mnou.
S úctou
Viktor Pamula
