Od narodenia mi robí spoločnosť invalidný vozík, ktorý mi uľahčuje moje dennodenne fungovanie.
Som aktívny človek a tak chodím denne na prechádzky. Počas nich sa stretávam s rôznymi problémami. Či to boli v minulosti staré autobusy, zlé chodníky, neprístupná kultúra.
Uvedomil som si, že s podobnými problémami sa stretávajú ľudia v staršom veku, ktorí majú zhoršenú schopnosť pohybu, zraku a sluchu. Takisto nevidiaci a slabozrakí, pre nich je rovnako akákoľvek bariéra prekážkou. Taktiež sa s týmito prekážkami stretávajú aj mladé rodiny s kočiarom.
Rozhodol som sa preto komunikovať s mestom a diskutovať o možnom zlepšení a sprístupnení verejného priestoru, či už ide o výmenu rozbitého asfaltového povrchu za veľkorozmernú dlažbu, alebo o debariérizáciu letných terás. Tiež som sa s osobou zodpovednou za mestskú hromadnú dopravu pozrel bližšie na problematiku nízkopodlažných autobusov a požiadal o výmenu starých a nevyhovujúcich. V poslednej dobe som tiež diskutoval a debariérizácií mestského divadla, kde by podľa novej projektovej dokumentácie mal pribudnúť výťah. Opäť si vyššie spomenuté skupiny ľudí budú môcť v pokoji užiť divadelné predstavenie.
Mrzí ma, že veľké množstvo ľudí si tieto obmedzenia neuvedomuje, až kým sa sami nedostanú do ťažkej situácie. V dnešnej dobe môže každý z nás spadnúť, zlomiť si nohu a stráviť pár mesiacov na vozíku. Až vtedy si možno uvedomí, kde všade má budova schod, úzke dvere na toaletu, či kde všade je zlý chodník.
Verím, že týmto článkom umožním ľuďom, aby ma pochopili. Aby pochopili, prečo je téma bezbariérovosti potrebná. Často totiž počúvam, že nie je dôležitou témou. Aj v politickej strane, ktorá sa venuje práve menšinám
