Predovšetkým chcem zdôrazniť, že vznik nezávislého slovenského štátu nám poskytuje veľkú šancu - podčiarkujem - šancu rozvinúť všetok ľudský, hospodársky a kultúrny potenciál, s ktorým disponuje náš národ a všetko obyvateľstvo Slovenska v takej miere, aby sme sa stali rovnocenným členom veľkej rodiny nezávislých národov a štátov Európy a sveta.
Túto veľkú príležitosť nám ponúka aj v zásade veľmi priaznivá medzinárodná situácia, ktorá sa vytvorila zánikom sovietskeho bloku, a tým aj bipolárneho rozdelenia Európy. Vnútropolitický vývin u našich susedov a ich medzinárodné postavenie sú také, že nám umožňujú žiť v priateľských alebo prinajmenšom v korektných a pokojných susedských vzťahoch so všetkými okolitými štátmi. Už krátko po vyhlásení nezávislosti sne mohli s uspokojením konštatovať, že medzinárodne spoločenstvo prijalo s porozumením Slovenskú republiku ako samostatný suverénny štát, čo sa prejavilo v jej reťazovom uznaní de jure všetkými veľmocami, všetkými európskymi štátmi a desiatkami krajín z iných kontinentov, ako aj prijatím za člena OSN ešte v januári minulého roku. Naša štátnosť nie je ohrozená zvonku ani zvnútra. Riziká našej štátnej existencie nie sú väčšie než riziká ktorejkoľvek inej krajiny postkomunistickej Európy.
Bolo by však sebaklamom, keby sme tvrdili, že postavenie slovenskej republiky na medzinárodnej scéne je už všestranne zabezpečené a že ho nemožno nijakým spôsobom oslabiť, či dokonca spochybniť. V správe hovorím o niektorých zahraničnopolitických príčinách, ktoré oslabujú medzinárodné postavenie nášho štátu a súčasne zdôrazňujem, že si s nimi neporadíme sťažovaním sa a sebaľútosťou doma, ale len dobre premyslenou, skutočne ofenzívnou zahraničnou a informačnou politikou. Aby sme mohli túto úlohu úspešne splniť, je nevyhnutné čerpať zo všetkých dostupných ľudských zdrojov, hľadať skúsených a talentovaných ľudí, ktorí chcú a vedia slúžiť svojmu štátu bez ohľadu na to, ku ktorým politickým názorom alebo subjektom sa hlásia.
V parlamente i v značnej časti verejnosti sa čoraz viac a častejšie zdôrazňuje, že terajšia vláda personifikovaná premiérom stráca morálny titul legitimity, ktorý je v demokracii nerozlučiteľnou súčasťou legitimity moci. Moc sa musí legitimovať nielen právne, ale aj eticky. /Potlesk. / Musí konať v súlade s písanými či nepísanými, v spoločnosti uznávanými princípmi politických mravov. Niektoré praktiky, ako napríklad ovplyvňovanie poslancov, ohováranie, nehovorenie plnej pravdy a podobne, sú príčinou, že vláda stráca priazeň aj niektorých vlastných poslancov. Ak nie je vláda pravdivá, bude také skôr či neskôr celé obyvateľstvo - povedané významným nemeckým filozofom Jaspersom. Mnohí poukazujú na autokratický spôsob vládnutia premiéra. Kto vysloví iný názor, iné stanovisko, je postupne nelojálny, nesolidárny a nakoniec zradca.
Konflikt vo vládnucom hnutí sa, žiaľ, preniesol na celú spoločnosť. Dostávam listy od občanov, v ktorých vyjadrujú úprimné znepokojenie nad tým, že nie sú dobré vzťahy medzi prezidentom Slovenskej republiky a predsedom vlády. Niektorí občania mi zazlievajú, že som proti HZDS, že nepodporujem vládu a jej predsedu. Skôr než objasním stav a príčiny nášho napätého vzťahu, chcem vyhlásiť, že som nebol a nie som proti HZDS a nebol som a nie som proti vláde. Mám však vážne výhrady proti štýlu a etike politickej práce pána Mečiara, proti spôsobu jeho vládnutia a proti praktikám, ktoré vytvárajú konfrontačné ovzdušie v politickom živote. /Potlesk. / Pán predseda vlády od určitého času, keď zistil, že chcem suverénne vykonávať prezidentskú funkciu v duchu ústavy, začal ma postupne ignorovať, spochybňovať moju prácu a postupne sa odhodlal k takému obviňovaniu a diskreditácii, ktoré by malo vyústiť, do môjho predčasného odstránenia z funkcie prezidenta. Chcem vás v tejto súvislosti ubezpečiť, že som nikdy nič nepodnikol proti predsedovi vlády, len som bránil autonómnosť a nezávislosť prezidenta Slovenskej republiky ako oficiálnej hlavy štátu. Novému vedeniu poslaneckého klubu HZDS som otvorene vysvetlil príčinu nedobrého vývoja našich vzájomných vzťahov. Povedal som v podstate to, čo chcem teraz povedať aj vám všetkým.
zdroj Správa o stave republiky 3.3.1994
