Pred asi mesiacom som sa prihlásil do súťaže ARS Šafarikiána. Táto súťaž je určená pre študentov vysokých škôl . Mali by však tvoriť poéziu, prózu alebo publicistiku. Organizuje ju Filozofická Fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Dĺžka tejto súťaže je päť dní. Konajú sa počas nej besedy s autormi spojené s tvorivými dieľňami.
Som na vozíku a preto potrebujem mať k dispozícií bezbariérové ubytovanie. To nám po informovaní o mojom zdravotnom stave poskytla organizátorka súťaže. Ubytovaný som bol spolu s bratom na internáte na Medickej ulici. Izba mala veľké 90 centimetrové dvere. Taktiež záchod bol priestranný a prispôsobený pre osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Tešilo ma to, pretože tam, kde študujem ja, teda v Prešove takáto izba k dispozícií nie je. Na izbe boli aj nové pohodlné postele. K vybaveniu patrila aj chladnička či varná kanvica. V tejto bunke sa nachádzali dve izby. Ubytovanie a obedy boli platené organizátorom.
Areál univerzity sa nachádza na Moyzesovej ulici. Veľmi si cením veľké množstvo nízkopodlažných autobusov. Cestovanie bolo pohodlné a v celku rýchle. Keďže mám preukaz ZŤPS, nemusel som nič platiť. Lístok stojí však len 60 centov, čo nie je veľa. V budove, v ktorej sme sa nachádzali bolo niekoľko schodov. Zručný a ochotný brat ma po nich ochotne vytiahol.
V pondelok sme mali tvorivé hry. Tie slúžili na spoznanie sa. Väčšina mojich kolegov študovala práve na UPJŠ. Neskôr sa nám predstavil prodekan, ktorý založil tradíciu tejto súťaže. Je to veľmi príjemný pán. Aj sme sa pri ňom zasmiali. Podvečer sme mali besedu s českým autorom kníh Román pro muže, Román pro ženy či Báječná léta pod psa. Bola veľmi inšpirátívna. Naučil som sa, ako dobre napísať román.
Na nasledujúci deň sme mali na programe besedu s Petrom Karpinským. Je autorom kníh pre deti. Vysvetľoval nám prečo by mali deti čítať. Ako je ťažké nájsť správnu knihu, najmä v tejto dobe, keď deti nečítajú. Opísal nám aj svoju dramatickú tvorbu. Bol ochotný a veľmi vtipný. Z besedy som opäť odišiel inšpirovaný.
V stredu sme mali besedu s autorkou románu Piata loď Monikou Kompaníkovou. Priblížila nám svoju novú knihu Na sútoku. Je to kombinácia dvoch príbehov, ktoré sú spojené chudobou. Tá sa najviac odráža na pocitoch hlavných postav, dvoch malých detí.
Vo štvrtok sme mali posedenie s bánikom Mariánom Milčákom. Predostrel nám názory na lyrickú poéziu. Zdôraznil však, že z poézie sa zarobiť nedá. Aj to, že talent na tvorbu nestačí. Z tejto besedy som si vzal asi najviac, keďže sa venujem poézií.
Tento pobyt dokazuje, že ochota ľudí stále jestvuje. Týmto článkom by som chcel poďakovať organizátorom za ústretovosť. Súťaž som si užil a budem mať na ňu nezabudnuteľné spomienky.
